Objav: Kasimir Fajans a Oswald Helmuth Göhring (1913)
Izolácia: Aristid von Grosse (1934)
Pomenoval: Otto Hahn
T. topenia
1568 °C
T. varu
4027 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
231.036 u
Atómový polomer
180 pm
Hustota
15370 kg/m³
Elektronegativita
1.50
Ionizačná energia
568 kJ/mol
Elektrónová afinita
53.03 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Protaktínium je extrémne vzácny a vysoko rádioaktívny s veľmi krátkym polčasom rozpadu. V prírode sa vyskytuje len v nepatrných stopových množstvách v uránových a tóriových rudách ako produkt ich rádioaktívneho rozpadu. Pre svoju nestabilitu a nízku koncentráciu netvorí žiadne vlastné minerály.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Prvý izotop objavili Kasimir Fajans a Oswald Helmuth Göhring v roku 1913; stabilnejší izotop objavili Lise Meitner s Ottom Hahnom a Frederick Soddy s Johnom Cranstonom (1917–1918). Kovové protaktínium izoloval Aristid von Grosse v roku 1934.
- Je to hustý, striebrosivý kov s jasným leskom.
- Patrí medzi aktinoidy.
- Je vysoko rádioaktívny a toxický. Na vzduchu pomerne rýchlo oxiduje.
- V prírode sa vyskytuje len v stopových množstvách v uránových rudách ako produkt rádioaktívneho rozpadu uránu.
- Získava sa v malých množstvách zvyčajne ako vedľajší produkt pri spracovaní vyhoretého jadrového paliva alebo z uránových rúd.
- Dominantný a najstabilnejší oxidačný stav je +V (protaktiničný); známy je aj menej stabilný stav +IV (protaktiničitý). Zlúčeniny ľahko hydrolyzujú.
- Vzhľadom na svoju vysokú rádioaktivitu, vzácnosť a náročnosť izolácie má veľmi obmedzené praktické využitie.
- Jeho význam spočíva takmer výlučne vo vedeckom výskume zameranom na štúdium chémie aktinoidov a rádioaktivity.
Známe zlúčeniny protaktínia link
Najstabilnejším oxidom je biely oxid protaktiničný (Pa₂O₅). Známy je aj čierny oxid protaktiničitý (PaO₂). Z halogenidov boli pripravené napríklad hnedočervený fluorid protaktiničitý (PaF₄) a žltý, prchavý chlorid protaktiničný (PaCl₅).
