Objav: Edwin McMillan a Philip H. Abelson (1940)
Izolácia: L. B. Magnusson a T. J. LaChapell (1944)
T. topenia
639 °C
T. varu
4174 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
237 u
Atómový polomer
175 pm
Hustota
20450 kg/m³
Elektronegativita
1.36
Ionizačná energia
604.5 kJ/mol
Elektrónová afinita
45.85 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Údaje o výskyte nie sú dostupné.
Zlúčeniny a minerály
Neptúnium je rádioaktívny, nemá žiadne stabilné izotopy a v prírode sa prakticky nevyskytuje (s výnimkou nemerateľných stopových množstiev). Pripravuje sa umelo v jadrových reaktoroch. Keďže sa netvorí prirodzenými geologickými procesmi, nemá žiadne vlastné minerály.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Syntetizovali a objavili ho Edwin McMillan a Philip H. Abelson v roku 1940; prvú makroskopickú vzorku izolovali L. B. Magnusson a T. J. LaChapell v roku 1944.
- Je to rádioaktívny, strieborný kov, chemicky reaktívny.
- Patrí medzi aktinoidy.
- Vyrába sa v jadrových reaktoroch ožarovaním uránu neutrónmi, často ako vedľajší produkt pri výrobe plutónia.
- Vykazuje širokú škálu oxidačných stavov (+III až +VII), pričom ióny majú v roztokoch rôzne farby; najstabilnejší je stav +V (neptunyl).
- Najstabilnejší izotop je ²³⁷Np s polčasom rozpadu približne 2,14 milióna rokov.
- Známe sú jeho oxidy (napr. oxid neptúničitý, NpO₂) a prchavý fluorid neptúnový (NpF₆).
- Vzhľadom na svoju rádioaktivitu a obmedzenú dostupnosť má využitie hlavne vo vedeckom výskume.
- Používa sa ako prekurzor na výrobu plutónia-238 (používaného v rádioizotopových termoelektrických generátoroch) a v niektorých typoch detektorov neutrónov.
