Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Amerícium

95 Am

Amerícium

Americium Aktinoidy
Perióda 7
Skupina –

Objaviteľ: Glenn T. Seaborg, Leon O. Morgan, Ralph A. James a Albert Ghiorso (1944)

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 243 u
Atómový polomer Atómový polomer 175 pm
Hustota Hustota 13670 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.13
Ionizačná energia Ionizačná energia 578 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 9.93 kJ/mol

História objavenia

Názov "amerícium" bol navrhnutý tímom objaviteľov na čele s Glennom T. Seaborgom. Tento názov bol zvolený na základe polohy prvku v periodickej tabuľke ako šiesteho člena aktinoidovej série, analogicky k európiu (prvku nachádzajúcemu sa priamo nad ním v lantanoidovej sérii, ktorý bol pomenovaný po Európe). Amerícium bolo teda pomenované po kontinente Amerika.

Amerícium bolo prvýkrát úmyselne syntetizované, izolované a identifikované na jeseň roku 1944 na University of California, Berkeley, tímom vedeným Glennom T. Seaborgom, v ktorom boli aj Leon O. Morgan, Ralph A. James a Albert Ghiorso. Chemická identifikácia prebehla v Metalurgickom laboratóriu (teraz Argonne National Laboratory) Chicagskej univerzity.

Kľúčovou metódou syntézy bolo bombardovanie plutónia-239 (²³⁹Pu) neutrónmi v jadrovom reaktore. Tento proces viedol k vzniku plutónia-240 (²⁴⁰Pu) a následne plutónia-241 (²⁴¹Pu). Plutónium-241 potom podliehalo beta mínus rozpadu za vzniku amerícia-241 (²⁴¹Am). Počiatočné vzorky amerícia vážili len niekoľko mikrogramov a boli identifikované na základe ich rádioaktivity. Prvé významné množstvá kovového amerícia (40–200 mikrogramov) boli pripravené až v roku 1951 redukciou fluoridu americitého (AmF₃) kovovým báryom vo vysokom vákuu.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f⁷
Skrátená: [Rn] 7s² 5f⁷
7s
↑ ↓
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
↑
↑
↑
↑
↑
↑
↑
4f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓

Základná charakteristika

  • Prvýkrát ho syntetizoval a izoloval tím (Glenn T. Seaborg, Leon O. Morgan, Ralph A. James, Albert Ghiorso) v roku 1944.
  • Je to syntetický, rádioaktívny kov strieborno-bielej farby, relatívne mäkký.
  • Patrí medzi aktinoidy.
  • Vyrába sa v jadrových reaktoroch postupným ožarovaním plutónia neutrónmi.
  • Vykazuje oxidačné stavy od II po VII, pričom najbežnejší a najstabilnejší je III (americitý). Známe sú aj stavy IV, V a VI.
  • Najdôležitejší izotop je ²⁴¹Am s polčasom rozpadu približne 432 rokov.
  • Všetky izotopy amerícia sú rádioaktívne a vyžadujú opatrnú manipuláciu.
  • Hlavné využitie nachádza izotop ²⁴¹Am ako zdroj ionizujúceho žiarenia (alfa a nízkoenergetické gama) v ionizačných detektoroch dymu (zvyčajne vo forme oxidu amerícia AmO₂).
  • Používa sa aj ako zdroj neutrónov v niektorých zariadeniach a v niektorých typoch medicínskych diagnostických prístrojov.