Objaviteľ: Glenn T. Seaborg, Leon O. Morgan, Ralph A. James a Albert Ghiorso (1944)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
243 u
Atómový polomer
175 pm
Hustota
13670 kg/m³
Elektronegativita
1.13
Ionizačná energia
578 kJ/mol
Elektrónová afinita
9.93 kJ/mol
História objavenia
Názov "amerícium" bol navrhnutý tímom objaviteľov na čele s Glennom T. Seaborgom. Tento názov bol zvolený na základe polohy prvku v periodickej tabuľke ako šiesteho člena aktinoidovej série, analogicky k európiu (prvku nachádzajúcemu sa priamo nad ním v lantanoidovej sérii, ktorý bol pomenovaný po Európe). Amerícium bolo teda pomenované po kontinente Amerika.
Amerícium bolo prvýkrát úmyselne syntetizované, izolované a identifikované na jeseň roku 1944 na University of California, Berkeley, tímom vedeným Glennom T. Seaborgom, v ktorom boli aj Leon O. Morgan, Ralph A. James a Albert Ghiorso. Chemická identifikácia prebehla v Metalurgickom laboratóriu (teraz Argonne National Laboratory) Chicagskej univerzity.
Kľúčovou metódou syntézy bolo bombardovanie plutónia-239 (²³⁹Pu) neutrónmi v jadrovom reaktore. Tento proces viedol k vzniku plutónia-240 (²⁴⁰Pu) a následne plutónia-241 (²⁴¹Pu). Plutónium-241 potom podliehalo beta mínus rozpadu za vzniku amerícia-241 (²⁴¹Am). Počiatočné vzorky amerícia vážili len niekoľko mikrogramov a boli identifikované na základe ich rádioaktivity. Prvé významné množstvá kovového amerícia (40–200 mikrogramov) boli pripravené až v roku 1951 redukciou fluoridu americitého (AmF₃) kovovým báryom vo vysokom vákuu.
Elektrónová konfigurácia
Základná charakteristika
- Prvýkrát ho syntetizoval a izoloval tím (Glenn T. Seaborg, Leon O. Morgan, Ralph A. James, Albert Ghiorso) v roku 1944.
- Je to syntetický, rádioaktívny kov strieborno-bielej farby, relatívne mäkký.
- Patrí medzi aktinoidy.
- Vyrába sa v jadrových reaktoroch postupným ožarovaním plutónia neutrónmi.
- Vykazuje oxidačné stavy od II po VII, pričom najbežnejší a najstabilnejší je III (americitý). Známe sú aj stavy IV, V a VI.
- Najdôležitejší izotop je ²⁴¹Am s polčasom rozpadu približne 432 rokov.
- Všetky izotopy amerícia sú rádioaktívne a vyžadujú opatrnú manipuláciu.
- Hlavné využitie nachádza izotop ²⁴¹Am ako zdroj ionizujúceho žiarenia (alfa a nízkoenergetické gama) v ionizačných detektoroch dymu (zvyčajne vo forme oxidu amerícia AmO₂).
- Používa sa aj ako zdroj neutrónov v niektorých zariadeniach a v niektorých typoch medicínskych diagnostických prístrojov.