Objav: Glenn T. Seaborg, Ralph A. James a Albert Ghiorso (1944)
Izolácia: Louis Werner a Isador Perlman (1947)
T. topenia
1340 °C
T. varu
3110 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
247 u
Atómový polomer
-
Hustota
13510 kg/m³
Elektronegativita
1.28
Ionizačná energia
581 kJ/mol
Elektrónová afinita
27.17 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Údaje o výskyte nie sú dostupné.
Zlúčeniny a minerály
Curium je umelý a rádioaktívny. Pripravuje sa výlučne v jadrových reaktoroch alebo urýchľovačoch, a preto sa v prírode nevyskytuje a netvorí žiadne minerály.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Objavil ho tím (Glenn T. Seaborg, Ralph A. James, Albert Ghiorso) v roku 1944; prvú makroskopickú vzorku izolovali Louis Werner a Isador Perlman v roku 1947.
- Je to syntetický, rádioaktívny kov striebornej farby; je pomerne tvrdý a má vyššiu hustotu ako amerícium.
- Patrí medzi aktinoidy.
- V tme môže slabo fialovo žiariť vďaka svojej intenzívnej rádioaktivite.
- Vyrába sa v jadrových reaktoroch postupným ožarovaním plutónia alebo amerícia neutrónmi.
- Najbežnejší a najstabilnejší oxidačný stav je +III (curitý); známy je aj menej stabilný stav +IV (curičitý).
- Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne; najdlhšie žijúci izotop je ²⁴⁷Cm (polčas rozpadu 15,6 milióna rokov), ale častejšie sa pripravujú a používajú izotopy ako ²⁴²Cm a ²⁴⁴Cm.
- Je extrémne rádioaktívny a vyžaduje špeciálne zaobchádzanie v horúcich komorách.
- Izotopy ²⁴²Cm a najmä ²⁴⁴Cm sa používajú ako zdroje tepla v rádioizotopových termoelektrických generátoroch (RTG) pre vesmírne sondy a ako zdroje alfa častíc.
- Využíva sa aj vo vedeckom výskume na štúdium chémie aktinoidov a na prípravu ťažších transuránov.
Známe zlúčeniny curia link
Medzi známe zlúčeniny patria čierny oxid curičitý (CmO₂) a belavý oxid curitý (Cm₂O₃). Pripravené boli aj bezfarebné trihalogenidy ako fluorid curitý (CmF₃) a chlorid curitý (CmCl₃).
