Objaviteľ: Glenn T. Seaborg, Albert Ghiorso, Stanley G. Thompson a Kenneth Street Jr. (1949)
T. topenia
986 °C
T. varu
2627 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
247 u
Atómový polomer
-
Hustota
14780 kg/m³
Elektronegativita
1.30
Ionizačná energia
601 kJ/mol
Elektrónová afinita
-165.24 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Údaje o výskyte nie sú dostupné.
Zlúčeniny a minerály
Berkélium je umelý a rádioaktívny. Pripravuje sa výlučne v jadrových reaktoroch alebo urýchľovačoch, a preto sa v prírode nevyskytuje a netvorí žiadne minerály.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Prvýkrát ho syntetizoval a izoloval tím (Glenn T. Seaborg, Albert Ghiorso, Stanley G. Thompson, Kenneth Street Jr.) v roku 1949.
- Je to syntetický, rádioaktívny kov; predpokladá sa, že má striebornú farbu a je chemicky reaktívny.
- Patrí medzi aktinoidy.
- Vyrába sa v jadrových reaktoroch ožarovaním ľahších aktinoidov, ako sú amerícium (Am) alebo curium (Cm), neutrónmi (zvyčajne len v miligramových množstvách).
- Najbežnejší oxidačný stav v roztoku je +III (berkelitý); známy a relatívne stabilný je aj stav +IV (berkeličitý).
- Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne; najstabilnejší izotop je ²⁴⁷Bk s polčasom rozpadu približne 1380 rokov.
- Vzhľadom na svoju vysokú rádioaktivitu, vzácnosť a náročnosť prípravy má veľmi obmedzené praktické využitie.
- Používa sa takmer výlučne vo vedeckom výskume, najmä ako terč na syntézu ešte ťažších transuránových prvkov.
Známe zlúčeniny berkélia link
Boli pripravené oxidy ako hnedý oxid berkeličitý (BkO₂) a žltozelený oxid berkelitý (Bk₂O₃). Z halogenidov sú známe zelený chlorid berkelitý (BkCl₃), žltozelený fluorid berkelitý (BkF₃) a tiež fluorid berkeličitý (BkF₄).