© Chempedia.sk 2026

Einsteinium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Einsteinium. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/einsteinium>.

99 Es

Einsteinium

Einsteinium Aktinoidy
Perióda 7
Skupina 13

Objaviteľ: Albert Ghiorso (a tím) (1952)

image
Prvok má všetky izotopy rádioaktívne

T. topenia

860 °C

T. varu

996 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 252 u
Atómový polomer Atómový polomer -
Hustota Hustota -
Elektronegativita Elektronegativita 1.30
Ionizačná energia Ionizačná energia 619 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita -28.6 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Údaje o výskyte nie sú dostupné.

Zlúčeniny a minerály

Údaje o zlúčeninách a mineráloch nie sú dostupné.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Prvýkrát ho identifikoval a izoloval tím pod vedením Alberta Ghiorsa v roku 1952 (v spáde z testu vodíkovej bomby "Ivy Mike").
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov; predpokladá sa, že má striebornú farbu.
  • Patrí medzi aktinoidy.
  • Vyrába sa v jadrových reaktoroch postupným ožarovaním ľahších aktinoidov (napr. kalifornia) neutrónmi, zvyčajne len vo veľmi malých, mikrogramových množstvách.
  • Jeho štúdium je veľmi náročné kvôli intenzívnej rádioaktivite a rýchlemu rádioaktívnemu rozpadu.
  • Prevažujúci a najstabilnejší oxidačný stav je +III (einsteinitý); dostupný je aj menej stabilný stav +II.
  • Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne; najdlhšie žijúci izotop je ²⁵²Es s polčasom rozpadu približne 471,7 dňa.
  • Vzhľadom na svoju extrémnu rádioaktivitu, vzácnosť a náročnosť prípravy nemá žiadne významné praktické využitie mimo základného vedeckého výskumu.
  • Používa sa ako terč na syntézu ešte ťažších transuránových prvkov (napr. mendelévia).

Ďalšie články

forward
forward