Fermium

100 Fm

Fermium

Fermium Aktinoidy

Perióda 7

Skupina –

Objaviteľ: Albert Ghiorso (a tím) (1952)

Teplota varu T. varu -

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť 257 u

Atómový polomer -

Hustota -

Elektronegativita 1.30

Ionizačná energia 627 kJ/mol

Elektrónová afinita 33.96 kJ/mol

História objavenia

Fermium bolo prvýkrát objavené v roku 1952 tímom vedcov pod vedením Alberta Ghiorsa, pričom objav bol zverejnený až v roku 1955. Prvok bol pomenovaný "fermium" na počesť taliansko-amerického fyzika Enrica Fermiho, jedného z priekopníkov jadrovej fyziky, konštruktéra prvého umelého jadrového reaktora a laureáta Nobelovej ceny.

Podobne ako pri einsteiniu, aj objav a prvá izolácia fermia boli výsledkom analýzy rádioaktívneho spádu z testu vodíkovej bomby "Ivy Mike" z novembra 1952. Fermium (konkrétne izotop ²⁵⁵Fm) vzniklo v dôsledku záchytu ešte väčšieho počtu neutrónov (pravdepodobne 17) jadrami uránu-238, po ktorom nasledovala séria beta mínus rozpadov.

Fermium je najťažší prvok, ktorý sa dá pripraviť v makroskopických (hoci stále veľmi malých) množstvách bombardovaním ľahších prvkov neutrónmi. Čistý kov fermia však ešte nebol pripravený kvôli extrémnej náročnosti práce s takýmito malými a vysoko rádioaktívnymi množstvami. Najťažší izotop získaný záchytom neutrónov, ²⁵⁷Fm, sa dá vyrobiť len v pikogramových množstvách.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹²

Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹²

↑ ↓

↑

↑ ↓

Základná charakteristika

Prvýkrát ho objavil a izoloval tím pod vedením Alberta Ghiorsa v roku 1952 (v spáde z testu vodíkovej bomby "Ivy Mike").
Jeho systematický názov je Unnilnilium (Unn).
Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov; nebol pripravený v makroskopickom množstve, vzhľad sa len predpokladá.
Patrí medzi aktinoidy.
Je najťažším prvkom pripraviteľným ožarovaním ľahších prvkov neutrónmi v jadrových reaktoroch (len pikogramové až nanogramové množstvá).
Prevažujúci oxidačný stav v roztoku je III (fermitý); známy je aj menej stabilný stav II.
Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne; najdlhšie žijúci izotop ²⁵⁷Fm má polčas rozpadu približne 100,5 dňa.
Nemá žiadne praktické využitie.
Význam: Vedecký výskum – vlastnosti najťažších aktinoidov, limity stability atómových jadier.

Ďalšie články

Einsteinium

Einsteinium je syntetický, vysoko rádioaktívny kov z radu aktinoidov, pomenovaný na počesť Alberta Einsteina. Prvýkrát ho identifikovali v rádioaktívnom spáde po teste vodíkovej bomby, kde vzniklo viacnásobným záchytom neutrónov jadrami uránu. Dnes sa v jadrových reaktoroch pripravuje len v nepatrných množstvách a pre intenzívnu rádioaktivitu sa ťažko skúma. Prevláda oxidačný stav +III a slúži najmä ako terč na syntézu mendelévia.

Čítať článok

4 (1) 18.01.2026

Mendelévium

Mendelévium je syntetický, vysoko rádioaktívny prvok z radu aktinoidov, pomenovaný na počesť Dmitrija Mendelejeva. Bol to prvý prvok pripravený a identifikovaný atóm po atóme, keď vedci ostreľovali einsteinium časticami alfa. V makroskopickom množstve ho nikdy nepripravili, preto sa jeho kovový vzhľad len predpokladá. V roztokoch prevláda oxidačný stav +III, známy je aj menej stály +II, a prvok slúži výlučne na vedecký výskum.

Čítať článok

3 (1) 18.01.2026

Nobélium

Nobélium je syntetický, vysoko rádioaktívny prvok z radu aktinoidov, pomenovaný na počesť Alfreda Nobela. Pripravuje sa v urýchľovačoch ostreľovaním ľahších aktinoidov, napríklad curia, ťažkými iónmi, a to len po jednotlivých atómoch. Od ostatných aktinoidov sa líši tým, že vo vode je jeho najstabilnejším oxidačným stavom +II, čo súvisí so stálou konfiguráciou úplne zaplnených orbitálov 5f. Nemá praktické využitie a slúži len na výskum.

Čítať článok

1 18.01.2026

Poradie	Prvok	Hodnota

...