Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Mendelévium

101 Md

Mendelévium

Mendelevium Aktinoidy
Perióda 7
Skupina –

Objaviteľ: Albert Ghiorso, Glenn T. Seaborg, Gregory Robert Choppin, Bernard G. Harvey a Stanley G. Thompson (1955)

Prvok má všetky izotopy rádioaktívne
Teplota varu T. varu -

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 258 u
Atómový polomer Atómový polomer -
Hustota Hustota -
Elektronegativita Elektronegativita 1.30
Ionizačná energia Ionizačná energia 635 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 93.91 kJ/mol

História objavenia

Mendelévium prvýkrát cielene syntetizoval začiatkom roka 1955 tím amerických vedcov – Albert Ghiorso, Glenn T. Seaborg, Gregory Robert Choppin, Bernard G. Harvey a Stanley G. Thompson – na University of California v Berkeley. Prvok pomenovali "mendelévium" na počesť Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva, ruského chemika, ktorý je považovaný za otca periodickej tabuľky prvkov. Týmto názvom chceli objavitelia oceniť jeho priekopnícku úlohu pri predpovedaní chemických vlastností neobjavených prvkov pomocou periodického systému. Počas tejto prvej syntézy v roku 1955 použili na zber novovytvorených atómov mendelévia techniku spätného odrazu (recoil technique). Pri tejto metóde atómy mendelévia, vyrazené z terča po jadrovej reakcii, dopadli na špeciálnu zbernú fóliu (zvyčajne zlatú), z ktorej ich potom bolo možné chemicky oddeliť a identifikovať.

Kľúčovou metódou syntézy bolo bombardovanie veľmi malého terča (približne miliarda atómov) einsteinia-253 (²⁵³Es) alfa časticami (jadrami hélia, ⁴He) v 60-palcovom cyklotróne. Týmto procesom vznikol izotop mendelévia-256 (²⁵⁶Md) s polčasom rozpadu 77,7 minúty, podľa jadrovej reakcie: ²⁵³Es + ⁴He → ²⁵⁶Md + n (kde n je neutrón). Mendelévium bolo prvým prvkom, ktorý bol syntetizovaný doslova "atóm po atóme" – pri prvom úspešnom experimente detegovali celkovo len sedemnásť atómov.

Technika spätného odrazu (recoil technique): Metóda používaná v jadrovej fyzike na separáciu produktov jadrových reakcií. Atómy nového prvku, ktoré vzniknú ostreľovaním terča, získajú hybnosť a sú "vyrazené" z terča, pričom dopadnú na blízku zbernú fóliu.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹³
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹³
7s
↑ ↓
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑
4f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓

Základná charakteristika

  • Prvýkrát ho syntetizoval tím (Albert Ghiorso, Glenn T. Seaborg, Gregory Robert Choppin, Bernard G. Harvey, Stanley G. Thompson) v roku 1955.
  • Jeho systematický názov je Unnilunium (Unu).
  • Bol to prvý prvok pripravený a identifikovaný atóm po atóme bombardovaním einsteinia (²⁵³Es) časticami alfa.
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov; nebol pripravený v makroskopickom množstve, vzhľad sa len predpokladá.
  • Patrí medzi aktinoidy.
  • Prevažujúci oxidačný stav v roztoku je III (mendelévitý); známy je aj menej stabilný stav II a potenciálne I.
  • Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne; najdlhšie žijúci izotop ²⁵⁸Md má polčas rozpadu približne 51,5 dňa.
  • Nemá žiadne praktické využitie.
  • Význam: Vedecký výskum – chemické vlastnosti najťažších aktinoidov, limity periodickej tabuľky.