Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Lawrencium

103 Lr

Lawrencium

Lawrencium Aktinoidy
Perióda 7
Skupina –

Objaviteľ: Albert Ghiorso, Torbjørn Sikkeland, Almon Larsh a Robert M. Latimer (1961)

Prvok má všetky izotopy rádioaktívne
Teplota varu T. varu -

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 266 u
Atómový polomer Atómový polomer -
Hustota Hustota -
Elektronegativita Elektronegativita 1.30
Ionizačná energia Ionizačná energia 470 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita -30.04 kJ/mol

História objavenia

Tím z Lawrence Berkeley National Laboratory (LBNL) v USA navrhol názov "lawrencium" (pôvodne so symbolom Lw, neskôr zmeneným IUPAC na Lr) na počesť Ernesta Orlanda Lawrencea, amerického fyzika, vynálezcu cyklotrónu a zakladateľa LBNL. Napriek počiatočným sporom o prioritu objavu bol názov lawrencium ponechaný kvôli jeho dlhodobému používaniu a oficiálne ho potvrdila IUPAC v auguste 1997.

Prvé hlásenie o syntéze lawrencia prišlo 14. februára 1961 od tímu jadrových fyzikov v LBNL, vedeného Albertom Ghiorsom, a zahŕňajúceho Torbjørna Sikkelanda, Almona Larsha a Roberta M. Latimera. Kľúčovou metódou bolo bombardovanie terča pozostávajúceho z troch izotopov kalifornia iónmi bóru-10 (¹⁰B) a bóru-11 (¹¹B) urýchlenými v ťažkoiónovom lineárnom urýchľovači (HILAC).

Významnú prácu na potvrdení a charakterizácii lawrencia vykonali aj vedci v Spojenom ústave jadrových výskumov (JINR) v Dubne (vtedajší ZSSR) v rokoch 1965, 1968 a 1970. IUPAC nakoniec v roku 1992 oficiálne uznala oba tímy, z Berkeley aj z Dubny, za spoluobjaviteľov lawrencia, pričom experimenty z Berkeley z roku 1971, ktoré objasnili a potvrdili skoršie pozorovania, boli považované za definitívne. Pôvodne detegovaný izotop bol neskôr korigovaný z ²⁵⁷Lr na ²⁵⁸Lr.

HILAC (Heavy Ion Linear Accelerator): Typ lineárneho urýchľovača častíc navrhnutý na urýchľovanie ťažkých iónov (jadrá prvkov ťažších ako hélium) na vysoké energie potrebné pre syntézu superťažkých prvkov.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁴ 7p¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁴ 7p¹
7s
↑ ↓
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
↑
6p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓

Základná charakteristika

  • Prvýkrát ho syntetizoval tím (Albert Ghiorso, Torbjørn Sikkeland, Almon Larsh, Robert M. Latimer) v LBNL v roku 1961.
  • Jeho systematický názov je Unniltrium (Unt).
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov; nebol pripravený v makroskopickom množstve, vzhľad sa len predpokladá.
  • Patrí medzi aktinoidy a je považovaný za posledný prvok tejto série.
  • Pripravuje sa bombardovaním kalifornia (Cf) iónmi bóru (B) alebo berkélia (Bk) iónmi kyslíka (O) v urýchľovačoch (len jednotlivé atómy).
  • Chemicky sa správa ako typický trojmocný prvok (oxidačný stav III, lawrencitý), podobne ako lutécium.
  • Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne; najdlhšie žijúci izotop ²⁶⁶Lr má polčas rozpadu približne 11 hodín.
  • Nemá žiadne praktické využitie.
  • Význam: Vedecký výskum – chémia najťažších aktinoidov/transaktinoidov, testovanie atómových modelov.