Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Tálium

81 Tl

Tálium

Thallium Triely
Perióda 6
Skupina 13

Objav: Sir William Crookes a Claude-Auguste Lamy (1861)

Izolácia: Sir William Crookes a Claude-Auguste Lamy (1862)

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 204.38 u
Atómový polomer Atómový polomer 190 pm
Hustota Hustota 11850 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.62
Ionizačná energia Ionizačná energia 589.4 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 36.4 kJ/mol

História objavenia

Anglický chemik a fyzik Sir William Crookes objavil tálium v Londýne v roku 1861. Podarilo sa mu to spektroskopicky na základe charakteristickej, jasne zelenej emisnej čiary, ktorú pozoroval v spektre zvyškov po výrobe kyseliny sírovej (H₂SO₄). Práve podľa tejto výraznej zelenej farby spektrálnej čiary pomenoval nový prvok "tálium", z gréckeho slova thallos, čo znamená "zelený výhonok" alebo "zelená vetvička".

Nezávisle od Crookesa objavil tálium približne v rovnakom čase aj francúzsky chemik Claude-Auguste Lamy pri analýze selénonosných zvyškov z výroby kyseliny sírovej. Obaja vedci si nárokovali prioritu objavu, čo viedlo k istým sporom.

Kovové tálium izolovali nezávisle Crookes aj Lamy v roku 1862. Claude-Auguste Lamy bol však prvý, kto v tom istom roku pripravil malý ingot (tehličku) čistého kovového tália, čím definitívne potvrdil jeho kovový charakter.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p¹
Skrátená: [Xe] 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p¹
7s
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
↑
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
4f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓

Výskyt v prírode

Vesmír 5.0e-8 %
Slnečná sústava 1.0e-7 %
Meteority 7.8e-6 %
Zemská kôra 0.000053 %
Oceány 1.0e-10 %

Základná charakteristika

  • Objavili ho spektroskopicky Sir William Crookes a nezávisle Claude-Auguste Lamy v roku 1861; obaja ho izolovali v roku 1862.
  • Je to mäkký, ťažký, sivo-biely kov, podobný olovu; dá sa krájať nožom.
  • Má relatívne nízku teplotu topenia (približne 304 °C).
  • Patrí medzi kovy (niekedy označované ako "slabé kovy" alebo "post-prechodné kovy").
  • Na vzduchu sa rýchlo pokrýva vrstvou oxidu; uchováva sa pod vodou alebo v inertnej atmosfére.
  • V prírode sa vyskytuje len vo veľmi malých množstvách, často sprevádzajúc sulfidické rudy zinku, olova a medi.
  • Najstabilnejší oxidačný stav je I (tálny, Tl⁺ - výrazný efekt inertného páru); zlúčeniny Tl(I) sa podobajú zlúčeninám alkalických kovov alebo striebra.
  • Tvorí aj zlúčeniny v oxidačnom stave III (tálitý, Tl³⁺), ktoré sú však silne oxidujúce.
  • Tálium a všetky jeho rozpustné zlúčeniny sú extrémne toxické; toxicita je založená na blokovaní enzýmov a zámene za K⁺ ióny v tele.
  • Vzhľadom na vysokú toxicitu má veľmi obmedzené praktické využitie.
  • Historicky sa používalo v jede na hlodavce (dnes zakázané vo väčšine krajín), v niektorých špeciálnych sklách s vysokým indexom lomu a v detektoroch infračerveného žiarenia.

Výroba a využitie tália

Tálium sa získava ako vedľajší produkt pri spracovaní sulfidických rúd alebo z kalov pri výrobe kyseliny sírovej. Kvôli jeho vysokej toxicite je jeho využitie veľmi obmedzené. Používa sa v malých množstvách v špeciálnych optických sklách (s vysokým indexom lomu), v detektoroch infračerveného žiarenia a v minulosti sa síran tálny (Tl₂SO₄) používal ako jed na hlodavce (dnes zakázané).

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!