Objaviteľ: Kosuke Morita (a tím RIKEN) (2004)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
286 u
Atómový polomer
-
Hustota
-
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
-
Elektrónová afinita
66.6 kJ/mol
História objavenia
Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) oficiálne schválila názov "nihónium" (symbol Nh) v novembri 2016. Názov navrhol japonský tím z inštitútu RIKEN a pochádza zo slova "Nihon", čo je jeden z japonských názvov pre Japonsko a znamená "krajina vychádzajúceho slnka".
Prvé správy o syntéze nihónia prišli v roku 2003 od spoločného tímu Spojeného ústavu jadrových výskumov (JINR) v Dubne (Rusko) a Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) v USA, ako produktu alfa rozpadu prvku 115 (moskóvia). Priamy dôkaz syntézy nihónia (konkrétne izotopu ²⁷⁸Nh) však ohlásil v roku 2004 tím pod vedením Kosuke Moritu v inštitúte RIKEN vo Wako, Japonsko.
Japonský tím dosiahol syntézu bombardovaním terča z bizmutu-209 (²⁰⁹Bi) urýchlenými jadrami zinku-70 (⁷⁰Zn) podľa jadrovej reakcie: ²⁰⁹Bi + ⁷⁰Zn → ²⁷⁸Nh + n (kde n je neutrón). V decembri 2015 IUPAC oficiálne uznala objav tímu RIKEN a pridelila mu právo navrhnúť názov.
Elektrónová konfigurácia
Základná charakteristika
- Prvú priamu syntézu uskutočnil tím pod vedením Kosuke Moritu v inštitúte RIKEN (Japonsko) v roku 2004.
- Jeho systematický názov je Ununtrium (Uut).
- Je to syntetický, superťažký prvok; predpokladá sa, že je pevný kov.
- Patrí medzi post-prechodné kovy (13. skupina).
- Pripravuje sa bombardovaním bizmutu (²⁰⁹Bi) iónmi zinku (⁷⁰Zn) alebo amerícia (²⁴³Am) iónmi vápnika (⁴⁸Ca) v urýchľovačoch (len jednotlivé atómy).
- Chemické vlastnosti sú ťažko študovateľné; predpokladajú sa oxidačné stavy I (stabilnejší) a III.
- Všetky jeho izotopy sú extrémne rádioaktívne s veľmi krátkymi polčasmi rozpadu (najstabilnejší ²⁸⁶Nh má polčas rozpadu ~19,6 sekundy).
- Nemá žiadne praktické využitie.
- Význam: Výlučne vedecký výskum – štúdium vlastností superťažkých prvkov.
