© Chempedia.sk 2026

Indium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Indium. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/indium>.

49 In

Indium

Indium Triely
Perióda 5
Skupina 13

Objaviteľ: Ferdinand Reich a Hieronymous Theodor Richter (1863)

T. topenia

156.599 °C

T. varu

2072 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 114.818 u
Atómový polomer Atómový polomer 155 pm
Hustota Hustota 7310 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.78
Ionizačná energia Ionizačná energia 558.3 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 37.043 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p¹
Skrátená: [Kr] 5s² 4d¹⁰ 5p¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 3.0e-8 %
Slnečná sústava 4.0e-7 %
Meteority 4.4e-6 %
Zemská kôra 0.000016 %
Oceány 1.0e-11 %

Zlúčeniny a minerály

Údaje o zlúčeninách a mineráloch nie sú dostupné.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Objavili a izolovali ho nemeckí chemici Ferdinand Reich a Hieronymous Theodor Richter v roku 1863.
  • Je to veľmi mäkký, striebrobiely kov, ktorý sa dá krájať nožom a zanecháva stopu na papieri.
  • Má relatívne nízku teplotu topenia (približne 156,6 °C).
  • Pri ohýbaní vydáva charakteristický "plač" (podobne ako cín), spôsobený trením kryštálov.
  • Patrí medzi kovy (niekedy označované ako "slabé kovy" alebo "post-prechodné kovy").
  • Na vzduchu je za bežnej teploty stály, pri vyšších teplotách horí fialovým plameňom za vzniku oxidu inditého (In₂O₃).
  • Reaguje s kyselinami za uvoľnenia vodíka.
  • V prírode sa vyskytuje len ako stopový prvok, najmä v rudách zinku (napr. sfalerit), olova a medi; získava sa ako vedľajší produkt pri ich rafinácii.
  • V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné číslo +III (inditý), ale vďaka efektu inertného páru je významný aj stav +I (indný).
  • Jeho zlúčeniny nie sú vo všeobecnosti považované za vysoko toxické, ale s niektorými je potrebné zaobchádzať opatrne.
  • Hlavné využitie nachádza pri výrobe transparentných vodivých vrstiev (napr. oxid india a cínu - ITO) pre LCD displeje, dotykové obrazovky a solárne články.
  • Používa sa v nízkotaviteľných zliatinách (napr. spájky), ako tesniaci materiál vo vákuovej technike a v niektorých typoch polovodičov.

Výroba a využitie india link

Indium sa získava najmä z medziproduktov pri výrobe zinku. Využíva sa hlavne vo forme zlúčeniny oxidu indito-cíničitého (ITO) na výrobu priehľadných vodivých vrstiev pre LCD a OLED displeje, dotykové obrazovky a solárne články. Používa sa aj v nízkotaviteľných zliatinách a spájkach.

Oxid indito-cíničitý link

Oxid indito-cíničitý (ITO) nie je stechiometrická zlúčenina, ale tuhý roztok (zmes) oxidu inditého (In₂O₃) a oxidu cíničitého (SnO₂), zvyčajne v pomere okolo 9:1.

Jeho kľúčovou vlastnosťou je kombinácia vysokej elektrickej vodivosti a optickej priehľadnosti vo viditeľnej oblasti spektra.

Nanáša sa v tenkých vrstvách na sklo alebo plast a používa sa ako priehľadné elektródy v displejoch z tekutých kryštálov (LCD), organických LED (OLED), dotykových paneloch, solárnych článkoch a antistatických povlakoch.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

forward
forward