© Chempedia.sk 2026

Gálium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Gálium. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/galium>.

31 Ga

Gálium

Gallium Triely
Perióda 4
Skupina 13

Objaviteľ: Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1875)

T. topenia

29.765 °C

T. varu

2400 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 69.7231 u
Atómový polomer Atómový polomer 130 pm
Hustota Hustota 5904 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.81
Ionizačná energia Ionizačná energia 578.8 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 41 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p¹
Skrátená: [Ar] 4s² 3d¹⁰ 4p¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 1.00e-6 %
Slnečná sústava 4.0e-6 %
Meteority 0.00076 %
Zemská kôra 0.0019 %
Oceány 3.0e-9 %

Zlúčeniny a minerály

Gálium je veľmi vzácny a rozptýlený prvok, ktorý zvyčajne netvorí vlastné minerály. Vyskytuje sa ako stopová prímes v rudách iných kovov, najmä v bauxite (ruda hliníka) a sfalerite (ruda zinku), odkiaľ sa získava ako vedľajší produkt.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Načítava sa...
arzenid gália
GaAs
Načítava sa...
nitrid gália
GaN

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Objavil a izoloval ho francúzsky chemik Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran v roku 1875.
  • Je to mäkký, strieborný kov s modrastým nádychom.
  • Vyznačuje sa extrémne nízkou teplotou topenia (približne 29,76 °C – topí sa v ruke) a zároveň vysokou teplotou varu (približne 2400 °C), čo mu dáva jeden z najširších teplotných rozsahov kvapalného stavu spomedzi kovov.
  • V pevnom stave má nižšiu hustotu ako v kvapalnom, čo je nezvyčajná vlastnosť (podobne ako voda alebo bizmut).
  • Patrí medzi kovy (niekedy označované ako "slabé kovy" alebo "post-prechodné kovy").
  • Je amfotérny, reaguje s kyselinami aj so silnými zásadami.
  • V prírode sa vyskytuje len ako stopový prvok, najmä v rudách hliníka (napr. bauxit) a zinku (napr. sfalerit); získava sa ako vedľajší produkt pri ich spracovaní.
  • V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné číslo +III (gálitý).
  • Používa sa pri výrobe polovodičov (napr. arzenid gália GaAs pre LED diódy, lasery a integrované obvody) a v niektorých zliatinách s nízkou teplotou topenia (napr. galinstan).
  • Jeho zlúčeniny sa skúmajú aj pre potenciálne medicínske aplikácie.

Výroba a využitie gália link

Gálium sa získava elektrolyticky alebo extrakciou z roztokov vznikajúcich pri spracovaní bauxitu alebo zinkových rúd. Jeho hlavné využitie je v elektronike a optoelektronike, najmä vo forme zlúčeniny arzenidu gália (GaAs) a nitridu gália (GaN), ktoré sú dôležitými polovodičmi pre rýchle integrované obvody, LED diódy (svietivé diódy), laserové diódy a solárne články. Používa sa aj v teplomeroch pre vysoké teploty.

Arzenid gália link

Arzenid gália (GaAs) je kryštalická zlúčenina so štruktúrou podobnou diamantu. Je to kľúčový polovodič typu III-V.

Vyznačuje sa vyššou pohyblivosťou elektrónov ako kremík, čo umožňuje konštrukciu rýchlejších elektronických súčiastok. Je to tiež polovodič s tzv. priamym zakázaným pásom, čo ho robí vhodným pre svetlo emitujúce zariadenia (LED, lasery) a vysokoúčinné solárne články.

Používa sa vo vysokofrekvenčnej elektronike (mobilné telefóny, radarové systémy), optoelektronike a fotovoltaike.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

forward
forward