Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
20.1798 u
Atómový polomer
38 pm
Hustota
0.9 kg/m³
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
2080.7 kJ/mol
Elektrónová afinita
-116 kJ/mol
História objavenia
Neón objavili v júni 1898 v Londýne škótsky chemik WILLIAM RAMSAY a jeho anglický asistent MORRIS WILLIAM TRAVERS. Po objave argónu hľadali vo vzduchu ďalšie vzácne plyny. Skvapalnený argón nechali pomaly odparovať a zachytili prvú, najprchavejšiu časť plynu. Keď ním naplnili výbojovú trubicu, zažiarila jasným karmínovým svetlom, aké nevydával žiadny známy prvok.
Názov pochádza z gréckeho neos – nový. Ramsayov trinásťročný syn vraj navrhol latinský názov novum, Ramsay však dal prednosť gréckemu slovu.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Neón je chemicky inertný vzácny plyn, ktorý netvorí minerály. Vyskytuje sa takmer výlučne v zemskej atmosfére, odkiaľ sa získava priemyselne.
Výskyt a výroba neónu link
Neón netvorí žiadne zlúčeniny, preto sa v prírode vyskytuje len ako voľný prvok, takmer výlučne vo vzduchu. Vzduch ho obsahuje asi 0,0018 %. Neón sa získava frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. Vrie pri -246 °C, teda pri oveľa nižšej teplote ako dusík a kyslík. Pri skvapalňovaní vzduchu preto spolu s héliom zostáva v plynnom zvyšku, z ktorého sa oddeľuje.
Využitie neónu link
Neón sa používa najmä vo výbojkách. Pri elektrickom výboji svieti jasným červenooranžovým svetlom, preto sa ním plnia svetelné reklamy a kontrolky. Spolu s héliom plní hélium-neónové lasery, ktoré vyžarujú červené svetlo.
Svetelným reklamám sa hovorí neónové, čistý neón však obsahujú len trubice svietiace červenooranžovo. Iné farby vznikajú pri náplni z iných plynov, napríklad z argónu s parami ortuti, alebo pomocou vrstvy luminoforu na vnútornej strane trubice, ktorá premieňa ultrafialové žiarenie výboja na viditeľné svetlo.