Objav: Pierre Janssen a Joseph Norman Lockyer (1868)
Izolácia: Per Teodor Cleve a Nils Abraham Langlet (1895)
Pomenoval: Joseph Norman Lockyer
T. topenia
-272.20 °C
T. varu
-268.928 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
4.0026 u
Atómový polomer
31 pm
Hustota
0.1785 kg/m³
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
2372.3 kJ/mol
Elektrónová afinita
-48 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Úplná:
1s²
Skrátená:
1s²
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
↑
↓
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f
Výskyt v prírode
Vesmír
23 %
Slnečná sústava
23 %
Zemská kôra
5.5e-7 %
Oceány
7.2e-10 %
Zlúčeniny a minerály
Údaje o zlúčeninách a mineráloch nie sú dostupné.
Základná charakteristika
- Spektroskopicky ho objavili Pierre Janssen a Joseph Norman Lockyer (1868); na Zemi ho prvýkrát izolovali Per Teodor Cleve a Nils Abraham Langlet (1895).
- Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu.
- V elementárnej forme existuje ako jednoatómový plyn He.
- Je druhým najľahším prvkom a najľahším vzácnym plynom.
- Je prvkom s jedným z najmenších atómových polomerov (31 pm).
- Má najvyššiu ionizačnú energiu zo všetkých prvkov (2372,3 kJ/mol).
- Vyznačuje sa najnižšou teplotou varu (-268,93 °C) a za normálneho tlaku netuhne.
- Pod teplotou -270,98 °C prechádza do stavu supratekutiny s nulovou viskozitou.
- Je druhým najrozšírenejším prvkom vo vesmíre (približne 23 % hmotnosti).
- Na Zemi sa získava zo zemného plynu, kde vzniká rádioaktívnym rozpadom ťažších prvkov.
- Je chemicky extrémne inertné, za bežných podmienok netvorí zlúčeniny a nemá bežné oxidačné čísla.
- Používa sa na plnenie balónov a vzducholodí, ako kryogénne chladivo (napr. v zariadeniach MRI).
- Ďalej sa využíva v ochranných atmosférach pri zváraní a v dýchacích zmesiach pre potápačov.
Zlúčeniny hélia link
Hélium je extrémne nereaktívne. Za bežných podmienok netvorí žiadne stabilné chemické zlúčeniny.
