Objaviteľ: Lord Rayleigh a William Ramsay (1894)
T. topenia
-189.34 °C
T. varu
-185.848 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
39.9481 u
Atómový polomer
71 pm
Hustota
1.784 kg/m³
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
1520.6 kJ/mol
Elektrónová afinita
-96 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Úplná:
1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶
Skrátená:
[Ne] 3s² 3p⁶
7s
6s
5s
4s
3s
↑
↓
2s
↑
↓
1s
↑
↓
7p
6p
5p
4p
3p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
2p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
6d
5d
4d
3d
5f
4f
Výskyt v prírode
Vesmír
0.020 %
Slnečná sústava
0.0070 %
Zemská kôra
0.00015 %
Oceány
0.000045 %
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Objavili ho anglický fyzik Lord Rayleigh a škótsky chemik William Ramsay v roku 1894 ako inertnú zložku vzduchu.
- Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, o niečo ťažší ako vzduch.
- Patrí medzi vzácne plyny.
- Je tretím najrozšírenejším plynom v zemskej atmosfére (približne 0,93 % objemu).
- Má nízku teplotu topenia (-189,34 °C) a varu (-185,85 °C).
- Vyznačuje sa veľmi vysokou ionizačnou energiou (1520,6 kJ/mol).
- Je chemicky extrémne inertný; za bežných podmienok netvorí stabilné zlúčeniny a nemá bežné oxidačné čísla (hoci boli pripravené nestabilné zlúčeniny ako HArF).
- Získava sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu, je relatívne lacný.
- Je najpoužívanejším ochranným plynom pri zváraní (napr. MIG, TIG) a v metalurgii na zabránenie oxidácie kovov.
- Používa sa ako výplň žiaroviek (predlžuje životnosť vlákna) a izolačných skiel (zlepšuje tepelnoizolačné vlastnosti).
- Využíva sa pri balení potravín v ochrannej atmosfére (E938) na predĺženie ich trvanlivosti.
- Používa sa v niektorých typoch laserov (argónové lasery).
Zlúčeniny argónu link
Argón je vysoko nereaktívny. Jedinou známou, extrémne nestabilnou zlúčeninou pripravenou pri veľmi nízkych teplotách, je fluorohydrid argónu (HArF).
