Objaviteľ: William Ramsay a Morris W. Travers (1898)
T. topenia
-111.8 °C
T. varu
-108.099 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
131.294 u
Atómový polomer
108 pm
Hustota
5.9 kg/m³
Elektronegativita
2.60
Ionizačná energia
1170.4 kJ/mol
Elektrónová afinita
-77 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Xenón je chemicky inertný vzácny plyn, ktorý netvorí minerály. Vyskytuje sa takmer výlučne v zemskej atmosfére, odkiaľ sa získava priemyselne.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Objavili ho škótski chemici William Ramsay a Morris William Travers v roku 1898 frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu, krátko po objave kryptónu a neónu.
- Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu; je to ťažký plyn, výrazne ťažší ako vzduch.
- Patrí medzi vzácne plyny.
- V zemskej atmosfére sa vyskytuje vo veľmi malom množstve (menej ako 0,1 ppm), je teda veľmi vzácny a drahý.
- Má nízku teplotu topenia (-111,75 °C) a varu (-108,1 °C).
- Vyznačuje sa vysokou ionizačnou energiou (1170,4 kJ/mol).
- Je najreaktívnejší zo stabilných vzácnych plynov (po radóne, ktorý je rádioaktívny); tvorí zlúčeniny najmä s fluórom a kyslíkom.
- Bežné oxidačné čísla v zlúčeninách sú +II (xenónatý), +IV (xenoničitý), +VI (xenónový) a +VIII (xenoničelý).
- Má anestetické účinky a bol skúmaný ako inhalačné anestetikum.
- Používa sa vo vysokointenzívnych výbojkách (napr. xenónové svetlomety v automobiloch, filmové projektory, fotografické blesky), ktoré produkujú jasné biele svetlo podobné dennému.
- Využíva sa ako pracovné médium v niektorých typoch laserov a ako palivo pre iónové motory kozmických sond (pre svoju vysokú atómovú hmotnosť).
Zlúčeniny xenónu link
Xenón tvorí pomerne širokú škálu zlúčenín, najmä s fluórom a kyslíkom. Sú to často silné oxidačné a fluoračné činidlá.
Fluorid xenónatý link
Fluorid xenónatý (XeF₂) je biela kryštalická látka, najstabilnejší fluorid xenónu. Pripravuje sa priamou reakciou Xe s F₂ (pomer cca 1:1) pri 400 °C alebo UV žiarením.
\( \ce{Xe(g) + F2(g) ->[\text{400 °C \text{ alebo UV}}] XeF2(s)} \)
Používa sa ako mierne fluoračné činidlo.
Fluorid xenoničitý link
Fluorid xenoničitý (XeF₄) je bezfarebná kryštalická látka. Pripravuje sa reakciou Xe s nadbytkom F₂ (pomer cca 1:5) pri 400 °C a tlaku.
\( \ce{Xe(g) + 2F2(g) ->[400\text{ °C, nadbytok fluóru}] XeF4(s)} \)
Je silnejším fluoračným činidlom ako XeF₂.
Fluorid xenónový link
Fluorid xenónový (XeF₆) je bezfarebná pevná látka, ľahko sublimuje. Je veľmi reaktívny. Pripravuje sa s veľkým nadbytkom F₂ (1:20) pri vyššej teplote a tlaku.
\( \ce{Xe(g) + 3F2(g) ->[300\text{ °C, vysoký tlak}] XeF6(s)} \)
Je extrémne silné fluoračné a oxidačné činidlo. Hydrolyzuje za vzniku XeO₃.
Oxid xenónový link
Oxid xenónový (XeO₃) je biela pevná látka, vysoko nestabilná a explozívna. Vzniká opatrnou hydrolýzou XeF₄ alebo XeF₆.
\( \ce{XeF6(s) + 3H2O(l) -> XeO3(aq) + 6HF(aq)} \)
Je to silné oxidačné činidlo. V zásaditom prostredí tvorí hydrogenxenónany (obsahujúce anión HXeO₄⁻), ktoré ďalej disproporcionujú na xenón a perxenonany (obsahujúce anión XeO₆⁴⁻).
