Objaviteľ: Spojený ústav jadrových výskumov (JINR) a Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) (2006)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
294 u
Atómový polomer
-
Hustota
-
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
-
Elektrónová afinita
5.403 kJ/mol
História objavenia
Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) oficiálne schválila názov "oganesón" (symbol Og) 28. novembra 2016. Prvok je pomenovaný na počesť Jurija Oganessiana, ruského jadrového fyzika arménskeho pôvodu, za jeho priekopnícke príspevky k výskumu transaktinoidných prvkov a objavu mnohých superťažkých prvkov. Oganesón je druhým prvkom (po seaborgiu), ktorý bol pomenovaný po žijúcej osobe v čase oficiálneho pomenovania.
Prvé pozorovania atómov oganesónu sa uskutočnili v roku 2002, pričom objav bol ohlásený v roku 2006 tímom v Spojenom ústave jadrových výskumov (JINR) v Dubne (Rusko), v spolupráci s Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) v USA, pod vedením Jurija Oganessiana.
Syntetizovali izotop ²⁹⁴Og bombardovaním terča z kalifornia-249 (²⁴⁹Cf) urýchlenými iónmi vápnika-48 (⁴⁸Ca) podľa jadrovej reakcie: ²⁴⁹Cf + ⁴⁸Ca → ²⁹⁴Og + 3n (kde n je neutrón). IUPAC oficiálne uznala objav v decembri 2015.
Elektrónová konfigurácia
Základná charakteristika
- Prvýkrát ho syntetizoval tím Spojený ústav jadrových výskumov (JINR) a Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) pod vedením Jurija Oganessiana v roku 2006.
- Jeho systematický názov je Ununoctium (Uuo).
- Je to syntetický, superťažký prvok; je to najťažší známy prvok (protónové číslo 118).
- Formálne patrí medzi vzácne plyny (18. skupina), je to posledný člen 7. periódy.
- Pripravuje sa bombardovaním kalifornia (²⁴⁹Cf) iónmi vápnika (⁴⁸Ca) v urýchľovačoch častíc (pripravených bolo len niekoľko atómov).
- Chemické vlastnosti sú známe len z teoretických výpočtov; očakáva sa, že bude mať vyššiu reaktivitu ako xenón a radón vplyvom silných relativistických efektov.
- Teoreticky sa predpokladá, že za štandardných podmienok nemusí byť plynom (na rozdiel od ostatných vzácnych plynov), ale skôr kvapalinou alebo pevnou látkou. Predpokladané oxidačné stavy sú 0, II, IV, možno aj VI.
- Všetky jeho izotopy sú extrémne rádioaktívne s veľmi krátkymi polčasmi rozpadu (milisekundy, najstabilnejší známy izotop ²⁹⁴Og má polčas rozpadu ~0,7-0,89 milisekúnd).
- Nemá žiadne praktické využitie.
- Význam: Výlučne vedecký výskum – štúdium vlastností superťažkých prvkov, hľadanie "ostrova stability" a testovanie hraníc periodickej tabuľky a chemickej periodicity.
Zlúčeniny oganesónu link
Vzhľadom na extrémne krátku životnosť nie je možné pripraviť ani študovať jeho zlúčeniny experimentálne.
