© Chempedia.sk 2026

Kryptón

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Kryptón. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/krypton>.

36 Kr

Kryptón

Krypton Vzácne plyny
Perióda 4
Skupina 18

Objaviteľ: William Ramsay a Morris W. Travers (1898)

T. topenia

-157.37 °C

T. varu

-153.22 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 83.7982 u
Atómový polomer Atómový polomer 88 pm
Hustota Hustota 3.75 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 3.00
Ionizačná energia Ionizačná energia 1350.8 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita -96 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶
Skrátená: [Ar] 4s² 3d¹⁰ 4p⁶
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 4.0e-6 %
Zemská kôra 1.5e-8 %
Oceány 2.1e-8 %

Zlúčeniny a minerály

Kryptón je chemicky inertný vzácny plyn, ktorý netvorí minerály. Vyskytuje sa takmer výlučne v zemskej atmosfére, odkiaľ sa získava priemyselne.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Načítava sa...
difluorid kryptónu
KrF₂

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Objavili ho škótski chemici William Ramsay a Morris William Travers v roku 1898 frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu.
  • Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, ťažší ako argón.
  • Patrí medzi vzácne plyny.
  • V zemskej atmosfére sa vyskytuje vo veľmi malom množstve (približne 1 ppm – parts per million), je teda vzácnejší a drahší ako argón.
  • Má nízku teplotu topenia (-157,37 °C) a varu (-153,41 °C).
  • Vyznačuje sa veľmi vysokou ionizačnou energiou (1350,8 kJ/mol) a vysokou elektronegativitou (3,00 Pauling) pre vzácny plyn.
  • Je chemicky veľmi málo reaktívny, aj keď tvorí niekoľko zlúčenín, najmä s fluórom (napr. difluorid kryptónu KrF₂). Jeho najbežnejšie oxidačné číslo v zlúčeninách je +II.
  • Získava sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu ako vedľajší produkt pri výrobe kyslíka a dusíka.
  • Používa sa vo výkonných žiarovkách (napr. v niektorých typoch halogénových žiaroviek a výbojok pre fotografické blesky), pretože znižuje odparovanie volfrámového vlákna.
  • Je kľúčovou zložkou niektorých typov excimérových laserov (napr. KrF laser, ktorý emituje ultrafialové žiarenie).
  • Niekedy sa používa ako izolačný plyn vo viacvrstvových izolačných sklách na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností.

Zlúčeniny kryptónu link

Kryptón je reaktívnejší ako argón, ale stále veľmi málo. Najznámejšou zlúčeninou je difluorid kryptónu (KrF₂).

Vedeli ste, že...?

V rokoch 1960 až 1983 bol meter definovaný pomocou vlnovej dĺžky emisnej čiary izotopu kryptónu-86 (⁸⁶Kr).

Difluorid kryptónu link

Difluorid kryptónu (KrF₂) je bezfarebná, prchavá pevná látka, silné oxidačné a fluoračné činidlo. Je nestabilný a rozkladá sa pri izbovej teplote. Pripravuje sa reakciou kryptónu s fluórom pri nízkych teplotách pomocou elektrického výboja alebo UV žiarenia:

\( \ce{Kr(g) + F2(g) ->[\text{el. výboj, nízka T}] KrF2(s)} \)

Používa sa najmä ako aktívne médium v KrF laseroch.

KrF excimerový laser využíva nestabilnú molekulu KrF* na generovanie UV žiarenia (248 nm), ktoré sa používa pri výrobe mikročipov a v očnej chirurgii.

Ďalšie články

forward
forward