Objaviteľ: William Ramsay a Morris William Travers (1898)
Pomenoval: William Ramsay, Morris William Travers
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
83.7982 u
Atómový polomer
88 pm
Hustota
3.75 kg/m³
Elektronegativita
3.00
Ionizačná energia
1350.8 kJ/mol
Elektrónová afinita
-96 kJ/mol
História objavenia
Kryptón objavili 30. mája 1898 v Londýne škótsky chemik WILLIAM RAMSAY a jeho anglický asistent MORRIS WILLIAM TRAVERS, niekoľko týždňov pred neónom. Nechali odpariť väčšinu skvapalneného vzduchu a skúmali malý zvyšok, ktorý sa odparoval posledný. V jeho spektre uvideli dve jasné čiary, žltú a zelenú, ktoré nepatrili žiadnemu známemu prvku.
Názov pochádza z gréckeho kryptos – skrytý, lebo sa nový plyn skrýval v nepatrnom zvyšku vzduchu.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Kryptón je chemicky inertný vzácny plyn, ktorý netvorí minerály. Vyskytuje sa takmer výlučne v zemskej atmosfére, odkiaľ sa získava priemyselne.
Výskyt a výroba kryptónu link
Kryptón je vo vzduchu len v nepatrnom množstve, asi 0,0001 %. Získava sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. Vrie pri -153 °C, teda pri vyššej teplote ako kyslík, preto zostáva v kvapalnom kyslíku a oddeľuje sa z neho spolu s xenónom. Na výrobu malého množstva kryptónu treba spracovať veľa vzduchu, preto je kryptón drahý.
Využitie kryptónu link
Kryptón vedie teplo ešte horšie ako argón. Plnia sa ním preto kvalitné izolačné okná s úzkou medzerou medzi sklami. Používa sa aj v niektorých žiarovkách, v ktorých ťažké atómy kryptónu spomaľujú odparovanie rozžeraveného volfrámového vlákna viac ako argón. Takáto žiarovka môže svietiť jasnejšie alebo dlhšie vydrží. Kryptón plní aj výbojky niektorých bleskov na rýchlu fotografiu.
V rokoch 1960 až 1983 bol meter definovaný ako 1 650 763,73-násobok vlnovej dĺžky oranžového svetla, ktoré vyžarujú atómy izotopu ⁸⁶Kr. Dĺžku metra tak bolo možné presne určiť v každom dobre vybavenom laboratóriu bez porovnávania s kovovým etalónom. Od roku 1983 je meter definovaný pomocou rýchlosti svetla.
Zlúčeniny kryptónu link
Kryptón tvorí len veľmi málo zlúčenín. Najznámejší je fluorid kryptónatý KrF₂, v ktorom má kryptón oxidačné číslo II. Pripravuje sa z prvkov pri veľmi nízkej teplote, napríklad v elektrickom výboji:
\( \ce{Kr(g) + F2(g) ->[\text{el. výboj}] KrF2(s)} \)
Fluorid kryptónatý je bezfarebná tuhá látka. Je nestály a je veľmi silným oxidovadlom.
