Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
192.217 u
Atómový polomer
135 pm
Hustota
22560 kg/m³
Elektronegativita
2.20
Ionizačná energia
880 kJ/mol
Elektrónová afinita
150.94 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Objavil a izoloval ho anglický chemik Smithson Tennant v roku 1803, súčasne s osmiom.
- Je to veľmi tvrdý, krehký, striebristo-biely kov s vysokým leskom.
- Patrí medzi ťažké platinové kovy (PGM).
- Má druhú najvyššiu hustotu zo všetkých známych prvkov (približne 22,56 g/cm³), tesne za osmiom.
- Vyznačuje sa vysokou teplotou topenia (približne 2446 °C).
- Je chemicky mimoriadne odolný, považuje sa za najodolnejší kov voči korózii; nerozpúšťa sa vo väčšine kyselín vrátane lúčavky kráľovskej.
- V prírode sa vyskytuje veľmi vzácne, zvyčajne ako sprievodný prvok v rudách platiny a osmia.
- Najbežnejšie oxidačné stavy sú +III (iriditý) a +IV (iridičitý), ale tvorí zlúčeniny v širokom rozsahu oxidačných stavov, dokonca až po +IX (aj keď +IX je extrémne zriedkavý a diskutabilný).
- Používa sa hlavne v zliatinách s platinou na výrobu extrémne tvrdých a odolných materiálov (napr. hroty pre zapaľovacie sviečky, chirurgické nástroje, laboratórne tégliky).
- Využíva sa pri výrobe kompasových ihiel, elektrických kontaktov a ako materiál pre etalóny dĺžky a hmotnosti (historicky).
- Jeho zlúčeniny slúžia ako katalyzátory v organickej syntéze.
Využitie irídia link
Používa sa na výrobu zliatin s vysokou odolnosťou (hroty plniacich pier, elektródy), téglikov pre vysokoteplotné aplikácie a ako katalyzátor (napr. pri priemyselnej výrobe kyseliny octovej). Rádioizotop ¹⁹²Ir sa používa v brachyterapii.
Oxid iridičitý link
Oxid iridičitý (IrO₂) je čierny alebo tmavomodrý kryštalický prášok, elektricky vodivý. Vzniká napríklad priamou reakciou kovového irídia s kyslíkom pri vysokých teplotách.
\( \ce{Ir(s) + O2(g) ->[t] IrO2(s)} \)
Používa sa ako súčasť povlakov anód pre priemyselnú elektrolýzu a ako katalyzátor.
Vaskov komplex link
Vaskov komplex (trans-[IrCl(CO)(P(C₆H₅)₃)₂]) je jasnožltá kryštalická látka. Patrí medzi organokovové zlúčeniny a je dôležitým komplexom s nasledovným zložením:
- Centrálny atóm irídia (Ir),
- na ktorý je naviazaný jeden atóm chlóru (Cl),
- jedna molekula oxidu uhoľnatého (CO),
- a dve rovnaké, veľké organické molekuly nazývané trifenylfosfín (P(C₆H₅)₃).
Najznámejšou a najdôležitejšou vlastnosťou Vaskovho komplexu je jeho unikátna schopnosť reverzibilne viazať malé molekuly. "Reverzibilne" znamená, že ich dokáže nielen zachytiť, ale po zmene podmienok aj opäť uvoľniť. Výborne to robí napríklad s molekulami plynného kyslíka (O₂) a plynného vodíka (H₂). Podobne napríklad hemoglobín v našej krvi prenáša kyslík – tiež ho reverzibilne viaže.