Mendelévium

Peter Pančík upravené 03.11.2026

Autor: Peter Pančík
Publikované dňa: 18.01.2026
Upravené dňa: 03.11.2026
Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Mendelévium. [cit. 2026-11-06]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/f-prvky/mendelevium>.

Verzia článku

Staršie verzie článku si pozrieš po prihlásení.

Voľby tlače

Vrátane ilustračných obrázkov Vrátane blokov Vedeli ste, že…

101 Md

Mendelévium

Mendelevium Aktinoidy

Perióda 7

Skupina –

Objav: Albert Ghiorso, Bernard G. Harvey, Gregory R. Choppin, Stanley G. Thompson a Glenn T. Seaborg (1955)

Teplota varu T. varu -

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť 258 u

Atómový polomer -

Hustota -

Elektronegativita 1.30

Ionizačná energia 635 kJ/mol

Elektrónová afinita 93.91 kJ/mol

História objavenia

Mendelévium pripravili v roku 1955 v Berkeley americkí vedci ALBERT GHIORSO, BERNARD G. HARVEY, GREGORY R. CHOPPIN, STANLEY G. THOMPSON a GLENN T. SEABORG. Ostreľovali asi miliardu atómov einsteinia-253 časticami alfa a zachytili spolu 17 atómov mendelévia-256. Bol to prvý prvok, ktorý chemici dokázali po jednotlivých atómoch. Pomenovali ho na počesť ruského chemika DMITRIJA IVANOVIČA MENDELEJEVA, tvorcu periodickej sústavy prvkov, hoci vtedy prebiehala studená vojna.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹³

Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹³

↑ ↓

↑

↑ ↓

Ďalšie články

Fermium

Fermium je umelý rádioaktívny prvok pomenovaný na počesť talianskeho fyzika Enrica Fermiho, ktorý postavil prvý jadrový reaktor. Objavili ho spolu s einsteiniom v prachu z prvého termonukleárneho výbuchu, pri ktorom jadrá uránu zachytili veľa neutrónov. Je to najťažší prvok, ktorý vzniká záchytom neutrónov. Pripravuje sa v jadrových reaktoroch len v nepatrných množstvách a kovové fermium doteraz nikto nepripravil. Slúži len na výskum.

Čítať článok

5 (2) 03.11.2026

Nobélium

Nobélium je umelý rádioaktívny prvok pomenovaný na počesť Alfreda Nobela, švédskeho vynálezcu dynamitu. Jeho objav ohlásili vedci zo Štokholmu, z Berkeley aj z Dubny. Prvý nesporný dôkaz podal tím v Dubne a medzinárodná komisia mu objav priznala. Pôvodný švédsky návrh názvu sa však zachoval. Ako jediný aktinoid má vo vodnom roztoku najstálejšie oxidačné číslo II. Pripravuje sa len po jednotlivých atómoch.

Čítať článok

2 03.11.2026

Lawrencium

Lawrencium je umelý rádioaktívny prvok a posledný aktinoid. Pomenovali ho na počesť Ernesta Lawrencea, vynálezcu cyklotrónu. Pripravili ho v Berkeley ostreľovaním kalifornia jadrami bóru. Za objaviteľov uznala medzinárodná komisia tímy z Berkeley aj z Dubny. Vzniká len po jednotlivých atómoch, preto ho skúmajú len vedci. Nameraná ionizačná energia zodpovedá výpočtom, podľa ktorých je jeho posledný elektrón v orbitáli p.

Čítať článok

3 (2) 03.11.2026

Poradie	Prvok	Hodnota

...