Názvoslovie anorganických zlúčenín je systém pravidiel, podľa ktorých sa tvoria názvy a vzorce chemických látok. Tieto pravidlá sa riadia odporúčaniami IUPAC (Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu) a umožňujú jednoznačné pomenovanie chemických zlúčenín.
Názvoslovie anorganických zlúčenín sa tvorí podľa určitých pravidiel, ktoré zohľadňujú chemické zloženie a väzby v zlúčeninách. Základom slovenského názvoslovia anorganických zlúčenín je pojem oxidačné číslo. Oxidačné číslo atómu prvku je náboj, ktorý by mal atóm prvku, ak by sa polárna kovalentná väzba, ktorou je viazaný s atómom iného prvku, roztrhla tak, aby väzbový elektrónový pár prešiel na stranu elektronegatívnejšieho atómu. Označuje sa rímskou číslicou ako horný index vpravo za značkou prvku.
Všeobecné pravidlá určovania oxidačných čísel link
Oxidačné čísla prvkov v anorganických zlúčeninách sa riadia určitými pravidlami, pričom existujú aj výnimky. Niektoré základné pravidlá zahŕňajú:
- Oxidačné číslo atómov v elementárnom stave je vždy \( 0 \) (napr. \ce{H2, O2, Na, P4}).
- Vodík (H) má zvyčajne oxidačné číslo \( +I \), ale:
- V hydridoch kovov je \( -I \) (napr. v \ce{NaH}).
- Kyslík (O) má zvyčajne oxidačné číslo \( -II \), ale existujú výnimky:
- V peroxidoch má kyslík \( -I \) (napr. \ce{H2O2}).
- V superoxidoch má kyslík formálne \( -\frac{1}{2} \) (napr. \ce{KO2}).
- V ozonidoch má kyslík formálne \( -\frac{1}{3} \) (napr. \ce{KO3}).
- V zlúčeninách s fluórom má kyslík kladné oxidačné číslo (napr. \ce{O^{II}F2^{-I}}).
- Fluór (F) má vždy oxidačné číslo \( -I \), keďže je najviac elektronegatívny prvok.
- Alkalické kovy (I.A skupina) majú vždy oxidačné číslo \( +I \) (napr. \ce{NaCl}).
- Kovy alkalických zemín (II.A skupina) majú vždy oxidačné číslo \( +II \) (napr. \ce{CaO}).
- Súčet oxidačných čísel všetkých atómov v neutrálnej molekule je \( 0 \) (napr. v \ce{CO2}: \ce{C^{IV}O2^{-II}}).
- Súčet oxidačných čísel všetkých atómov v zloženom ióne sa rovná náboju iónu (napr. \ce{NO3^-}: \ce{(N^{V}O3^{-II})^{-I}}).
- Pri zápise oxidačného čísla viacatómového iónu sa celá skupina uvádza v zátvorkách a jej oxidačné číslo sa píše ako horný index (napr. \ce{(NH4)^{I}}, \ce{(OH)^{-I}}, \ce{(NO2)^{-I}}, \ce{(CN)^{-I}}).
Základné princípy tvorby názvov zlúčenín link
Chemické názvy prakticky všetkých anorganických látok sa skladajú z podstatného mena a prídavného mena.
- Podstatné meno vyjadruje typ zlúčeniny, napríklad oxid, halogenid, hydroxid, kyselina, soľ. Pre dvojprvkové (binárne) zlúčeniny má podstatné meno (utvorené z názvu prvku s vyššou elektronegativitou) koncovku -id, napr. oxid, halogenid, hydroxid. Príkladom sú halogenidy, ktorých názvy sú dvojslovné: podstatné meno halogenid (fluorid, chlorid, bromid, jodid).
- Prídavné meno je utvorené zo základu názvu prvku s nižšou elektronegativitou. Má valenčnú príponu podľa oxidačného čísla tohto prvku. V slovenskom názvosloví anorganických zlúčenín sa dodržuje poradie: podstatné meno a za ním prídavné meno, napr. chlorid sodný. Koncovky prídavného mena indikujúce oxidačné číslo sú uvedené v zdroji, hoci nie sú špecifikované v detailoch v poskytnutých textoch.
| Oxidačné číslo centrálneho atómu | Koncovka | Vzorec so zapísanými oxidačnými číslami | Názov zlúčeniny |
|---|---|---|---|
| I | -ný | \ce{K^{I}Cl^{-I}} | chlorid draselný |
| II | -natý | \ce{Mg^{II}O^{-II}} | oxid horečnatý |
| III | -itý | \ce{Al2^{III}O3^{-II}} | oxid hlinitý |
| IV | -ičitý | \ce{Sn^{IV}Cl4^{-I}} | chlorid cíničitý |
| V | -ičný / -ečný | \ce{P2^{V}O5^{-II}} | oxid fosforečný |
| VI | -ový | \ce{S^{VI}O3^{-II}} | oxid sírový |
| VII | -istý | \ce{Mn^{VII}O3^{-II}} | oxid manganistý |
| VIII | -ičelý | \ce{Os^{VIII}O4^{-II}} | oxid osmičelý |
Číslovkové predpony link
Číslovkové predpony sú predpony (prefixy), ktoré sa používajú v názvosloví anorganických zlúčenín na vyjadrenie počtu rovnakých atómov alebo skupín atómov v molekule alebo ióne. Tieto predpony sa pridávajú pred názov prvku alebo ligandu.
Teda, číslovkové predpony špecifikujú početnosť určitej zložky v chemickej zlúčenine a sú dôležitou súčasťou systematického názvoslovia anorganických látok.
Nasledujúce predpony sa používajú na označenie počtu atómov alebo ligandov:
| Počet | Jednoduchá predpona | Zložená predpona |
|---|---|---|
| ½ | hemi- | - |
| 1 | mono- | - |
| 2 | di- | bis- |
| 3 | tri- | tris- |
| 4 | tetra- | tetrakis- |
| 5 | penta- | pentakis- |
| 6 | hexa- | hexakis- |
| 7 | hepta- | heptakis- |
| 8 | okta- | oktakis- |
| 9 | ennea-/nona- | - |
| 10 | deka- | - |
Pri molekulách prvkov sa počet atómov v molekule uvádza číslovkovou predponou pred slovenským názvom prvku. Napríklad O2 sa nazýva dikyslík a O3 je trikyslík (ozón).
Pri názvoch komplexných zlúčenín sa používajú jednoduché číslovkové predpony, a v prípade zložitejších ligandov sa používajú násobné predpony (bis, tris, tetrakis, pentakis, hexakis, heptakis, oktakis) a ligand sa dáva do okrúhlych zátok.
