Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Názvoslovie dvojprvkových zlúčenín

Dvojprvkové (binárne) zlúčeniny sa skladajú z atómov dvoch prvkov. Ich názov sa tvorí podľa základných pravidiel názvoslovia: podstatné meno vznikne z názvu elektronegatívnejšieho prvku príponou ‑id a prídavné meno z názvu elektropozitívnejšieho prvku s valenčnou príponou podľa jeho oxidačného čísla. Vzorec sa z názvu zostaví krížovým pravidlom.

V názvosloví dvojprvkových zlúčenín rozlišujeme 6 skupín:

  1. halogenidy – zlúčeniny, v ktorých má halogén oxidačné číslo −I
  2. oxidy – zlúčeniny, v ktorých má kyslík oxidačné číslo −II
  3. peroxidy a hyperoxidy (superoxidy) – zlúčeniny s dvojicou navzájom viazaných atómov kyslíka
  4. sulfidy, selenidy a teluridy – zlúčeniny, v ktorých má síra, selén alebo telúr oxidačné číslo −II
  5. hydridy a zlúčeniny vodíka s nekovmi – iónové hydridy kovov a molekuly s jednoslovnými názvami
  6. bezkyslíkaté kyseliny – vodné roztoky niektorých zlúčenín vodíka s nekovmi

Halogenidy

Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny halogénov s menej elektronegatívnym prvkom. Halogén má v nich oxidačné číslo −I, preto je všeobecný vzorec MXₙ, kde n sa rovná oxidačnému číslu prvku M. Názov sa skladá z podstatného mena fluorid, chlorid, bromid alebo jodid a z prídavného mena s valenčnou príponou, napríklad chlorid železitý FeCl₃.

Kovy s nízkou elektronegativitou tvoria iónové halogenidy (chlorid sodný NaCl, jodid draselný KI). Nekovy tvoria nekovové (molekulové) halogenidy, ktoré sú väčšinou prchavé a vo vode sú buď nerozpustné, alebo sa ňou rozkladajú (chlorid uhličitý CCl₄, chlorid kremičitý SiCl₄). Chlorid uhličitý sa podľa názvoslovia organickej chémie volá tetrachlórmetán.

Halogenidy tvorí aj amónny katión NH₄⁺, napríklad chlorid amónny NH₄Cl. Takáto zlúčenina však už nie je dvojprvková.

Oxidačné číslo prvkuNázovVzorecVzorec s oxidačnými číslami
Ichlorid sodnýNaCl\( \ce{Na^{I}Cl^{-I}} \)
Ichlorid lítnyLiCl\( \ce{Li^{I}Cl^{-I}} \)
Ichlorid meďnýCuCl\( \ce{Cu^{I}Cl^{-I}} \)
Ibromid striebornýAgBr\( \ce{Ag^{I}Br^{-I}} \)
Ijodid draselnýKI\( \ce{K^{I}I^{-I}} \)
Ichlorid disírnyS₂Cl₂\( \ce{S2^{I}Cl2^{-I}} \)
IIchlorid vápenatýCaCl₂\( \ce{Ca^{II}Cl2^{-I}} \)
IIfluorid vápenatýCaF₂\( \ce{Ca^{II}F2^{-I}} \)
IIfluorid xenónatýXeF₂\( \ce{Xe^{II}F2^{-I}} \)
IIjodid olovnatýPbI₂\( \ce{Pb^{II}I2^{-I}} \)
IIIchlorid železitýFeCl₃\( \ce{Fe^{III}Cl3^{-I}} \)
IIIchlorid hlinitýAlCl₃\( \ce{Al^{III}Cl3^{-I}} \)
IVchlorid uhličitýCCl₄\( \ce{C^{IV}Cl4^{-I}} \)
IVchlorid kremičitýSiCl₄\( \ce{Si^{IV}Cl4^{-I}} \)
Vchlorid fosforečnýPCl₅\( \ce{P^{V}Cl5^{-I}} \)
VIfluorid sírovýSF₆\( \ce{S^{VI}F6^{-I}} \)
Príklady halogenidov

Oxidy

Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka s prvkom, ktorý má menšiu elektronegativitu. Kyslík má v nich oxidačné číslo −II. Názov sa skladá z podstatného mena oxid a z prídavného mena s valenčnou príponou, napríklad oxid uhličitý CO₂.

Zlúčenina kyslíka s fluórom nie je oxid. Fluór je elektronegatívnejší ako kyslík, kyslík má v nej kladné oxidačné číslo II a volá sa difluorid kyslíka OF₂.

Oxidačné číslo prvkuNázovVzorecVzorec s oxidačnými číslami
Ioxid sodnýNa₂O\( \ce{Na2^{I}O^{-II}} \)
Ioxid dusnýN₂O\( \ce{N2^{I}O^{-II}} \)
IIoxid vápenatýCaO\( \ce{Ca^{II}O^{-II}} \)
IIoxid uhoľnatýCO\( \ce{C^{II}O^{-II}} \)
IIIoxid hlinitýAl₂O₃\( \ce{Al2^{III}O3^{-II}} \)
IIIoxid železitýFe₂O₃\( \ce{Fe2^{III}O3^{-II}} \)
IVoxid uhličitýCO₂\( \ce{C^{IV}O2^{-II}} \)
IVoxid siričitýSO₂\( \ce{S^{IV}O2^{-II}} \)
Voxid dusičnýN₂O₅\( \ce{N2^{V}O5^{-II}} \)
Voxid fosforečnýP₄O₁₀\( \ce{P4^{V}O10^{-II}} \)
VIoxid sírovýSO₃\( \ce{S^{VI}O3^{-II}} \)
VIIoxid chloristýCl₂O₇\( \ce{Cl2^{VII}O7^{-II}} \)
Príklady oxidov

Peroxidy a hyperoxidy

Peroxidy sú dvojprvkové zlúčeniny, ktoré obsahujú dva atómy kyslíka navzájom spojené kovalentnou väzbou –O–O–. Kyslík má v nich oxidačné číslo −I a iónové peroxidy obsahujú peroxidový anión O₂²⁻. Názov sa tvorí rovnako ako pri oxidoch (peroxid sodný Na₂O₂, peroxid bárnatý BaO₂), pri vodíku sa však používa 2. pád – peroxid vodíka H₂O₂.

Hyperoxidy (superoxidy) obsahujú hyperoxidový anión O₂⁻, v ktorom má kyslík oxidačné číslo −½. Vznikajú priamou reakciou draslíka, rubídia a cézia s kyslíkom, napríklad hyperoxid draselný KO₂.

Oxidačné číslo prvkuNázovVzorecVzorec s oxidačnými číslami
Iperoxid sodnýNa₂O₂\( \ce{Na2^{I}O2^{-I}} \)
Iperoxid vodíkaH₂O₂\( \ce{H2^{I}O2^{-I}} \)
IIperoxid bárnatýBaO₂\( \ce{Ba^{II}O2^{-I}} \)
Príklady peroxidov

Sulfidy, selenidy a teluridy

Sulfidy, selenidy a teluridy sú dvojprvkové zlúčeniny síry, selénu alebo telúru s menej elektronegatívnym prvkom, ktorým môže byť kov aj nekov. Síra, selén a telúr majú v nich oxidačné číslo −II. Názov sa skladá z podstatného mena sulfid, selenid alebo telurid a z prídavného mena s valenčnou príponou podľa oxidačného čísla druhého prvku.

Vzorec sa zostaví krížovým pravidlom. V sulfide hlinitom má hliník oxidačné číslo III a síra −II, vzorec je teda Al₂S₃. V sulfide vápenatom vyjde pomer 2 : 2, ktorý sa vykráti na CaS.

Zlúčeniny síry, selénu a telúru s vodíkom sa takto nepomenúvajú. Majú jednoslovné názvy sulfán H₂S, selán H₂Se a telán H₂Te ako ostatné zlúčeniny vodíka s nekovmi.

Oxidačné číslo prvkuNázovVzorecVzorec s oxidačnými číslami
Isulfid sodnýNa₂S\( \ce{Na2^{I}S^{-II}} \)
Isulfid striebornýAg₂S\( \ce{Ag2^{I}S^{-II}} \)
Iselenid sodnýNa₂Se\( \ce{Na2^{I}Se^{-II}} \)
Itelurid draselnýK₂Te\( \ce{K2^{I}Te^{-II}} \)
IIsulfid vápenatýCaS\( \ce{Ca^{II}S^{-II}} \)
IIsulfid železnatýFeS\( \ce{Fe^{II}S^{-II}} \)
IIsulfid zinočnatýZnS\( \ce{Zn^{II}S^{-II}} \)
IIsulfid ortutnatýHgS\( \ce{Hg^{II}S^{-II}} \)
IIsulfid olovnatýPbS\( \ce{Pb^{II}S^{-II}} \)
IIselenid horečnatýMgSe\( \ce{Mg^{II}Se^{-II}} \)
IIIsulfid hlinitýAl₂S₃\( \ce{Al2^{III}S3^{-II}} \)
IIIsulfid antimonitýSb₂S₃\( \ce{Sb2^{III}S3^{-II}} \)
IIIsulfid bizmutitýBi₂S₃\( \ce{Bi2^{III}S3^{-II}} \)
IVsulfid uhličitýCS₂\( \ce{C^{IV}S2^{-II}} \)
IVsulfid ciničitýSnS₂\( \ce{Sn^{IV}S2^{-II}} \)
Príklady sulfidov, selenidov a teluridov

Hydridy a zlúčeniny vodíka s nekovmi

Dvojprvkové zlúčeniny vodíka sa súhrnne nazývajú hydridy. Pre ich názov je rozhodujúce, s akým prvkom je vodík zlúčený.

S alkalickými kovmi a s kovmi alkalických zemín tvorí vodík iónové hydridy, ktoré obsahujú hydridový anión H⁻ s oxidačným číslom vodíka −I. Ich názov sa skladá z podstatného mena hydrid a z prídavného mena s valenčnou príponou podľa oxidačného čísla kovu, napríklad hydrid sodný NaH alebo hydrid vápenatý CaH₂. Hydrid hlinitý AlH₃, nazývaný aj alán, nie je iónový – je to tuhá polymérna látka.

S nekovmi tvorí vodík kovalentné hydridy, teda samostatné molekuly s jednoslovnými názvami. Väčšina z nich má príponu ‑án (silán SiH₄, fosfán PH₃, sulfán H₂S), zlúčeniny s halogénmi príponu ‑ovodík (fluorovodík HF, chlorovodík HCl). Tradičné názvy majú voda H₂O, amoniak NH₃ a metán CH₄.

Oxidačné číslo kovuNázovVzorecVzorec s oxidačnými číslami
Ihydrid lítnyLiH\( \ce{Li^{I}H^{-I}} \)
Ihydrid sodnýNaH\( \ce{Na^{I}H^{-I}} \)
IIhydrid vápenatýCaH₂\( \ce{Ca^{II}H2^{-I}} \)
IIIhydrid hlinitý (alán)AlH₃\( \ce{Al^{III}H3^{-I}} \)
Príklady hydridov kovov
SkupinaVzorecNázov
14.CH₄metán
14.SiH₄silán
15.NH₃amoniak
15.PH₃fosfán
16.H₂Ovoda
16.H₂Ssulfán
16.H₂Seselán
17.HFfluorovodík
17.HClchlorovodík
17.HBrbromovodík
17.HIjodovodík
Zlúčeniny vodíka s nekovmi

Bezkyslíkaté kyseliny

Bezkyslíkaté kyseliny sú vodné roztoky niektorých zlúčenín vodíka s nekovmi – halogenovodíkov, sulfánu a selánu. Názov sa skladá zo slova kyselina a z prídavného mena utvoreného z názvu zlúčeniny príponou ‑ová: vodný roztok fluorovodíka je kyselina fluorovodíková, vodný roztok sulfánu kyselina sulfánová (sírovodíková). Prípona ‑ová tu nevyjadruje oxidačné číslo VI.

Rovnako sa pomenúva aj vodný roztok kyanovodíka HCN – kyselina kyanovodíková, hoci kyanovodík sa skladá z troch prvkov.

NázovVzorecVzorec s oxidačnými číslami
kyselina fluorovodíkováHF\( \ce{H^{I}F^{-I}} \)
kyselina chlorovodíkováHCl\( \ce{H^{I}Cl^{-I}} \)
kyselina bromovodíkováHBr\( \ce{H^{I}Br^{-I}} \)
kyselina jodovodíkováHI\( \ce{H^{I}I^{-I}} \)
kyselina sulfánová (sírovodíková)H₂S\( \ce{H2^{I}S^{-II}} \)
kyselina selánová (selenovodíková)H₂Se\( \ce{H2^{I}Se^{-II}} \)
kyselina kyanovodíkováHCN\( \ce{H^{I}C^{II}N^{-III}} \)
Príklady bezkyslíkatých kyselín

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, pravdivých možností môže byť viacero!