Pri tvorbe názvov dvojprvkových (binárnych) zlúčenín platia tieto pravidlá:
- Podstatné meno sa tvorí z názvu elektronegatívnejšieho prvku s koncovkou -id (napr. oxid, chlorid, fluorid, sulfid, karbid).
- Prídavné meno sa tvorí z názvu elektropozitívnejšieho prvku s koncovkou určujúcou jeho oxidačné číslo.
Halogenidy link
Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny, ktoré obsahujú anión halogénu \ce{X^{-}} a iný prvok. Všeobecný vzorec halogenidov je \ce{MX_n}, kde \ce{M} je iný prvok a \ce{n} je oxidačné číslo prvku \ce{M} (1 až 8).
Názov halogenidu sa skladá z podstatného mena (fluorid, chlorid, bromid, jodid) a prídavného mena odvodeného od názvu druhého prvku, s príponou zodpovedajúcou jeho oxidačnému číslu.
Existujú iónové halogenidy, ktoré tvoria kovy s nízkou elektronegativitou (napr. chlorid sodný NaCl, jodid draselný KI), a nekovové halogenidy (napr. tetrachlórmetán CCl₄, tetrachlórsilán SiCl₄), ktoré sú väčšinou prchavé a buď nerozpustné vo vode, alebo sa s vodou rozkladajú.
| Oxidačné číslo centrálneho atómu | Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| I | chlorid sodný | NaCl | \ce{Na^{I}Cl^{-I}} |
| I | chlorid lítny | LiCl | \ce{Li^{I}Cl^{-I}} |
| I | chlorid disírny | S₂Cl₂ | \ce{S2^{I}Cl2^{-I}} |
| I | bromid amónny | NH₄Br | \ce{(NH4)^{I}Br^{-I}} |
| I | bromid strieborný | AgBr | \ce{Ag^{I}Br^{-I}} |
| I | jodid draselný | KI | \ce{K^{I}I^{-I}} |
| II | chlorid vápenatý | CaCl₂ | \ce{Ca^{II}Cl2^{-I}} |
| II | fluorid vápenatý | CaF₂ | \ce{Ca^{II}F2^{-I}} |
| II | fluorid xenónatý | XeF₂ | \ce{Xe^{II}F2^{-I}} |
| II | jodid olovnatý | PbI₂ | \ce{Pb^{II}I2^{-I}} |
| III | chlorid železitý | FeCl₃ | \ce{Fe^{III}Cl3^{-I}} |
| III | chlorid hlinitý | AlCl₃ | \ce{Al^{III}Cl3^{-I}} |
| III | bromid hlinitý | AlBr₃ | \ce{Al^{III}Br3^{-I}} |
| VI | fluorid sírový | SF₆ | \ce{S^{VI}F6^{-I}} |
| IV | tetrachlórmetán | CCl₄ | \ce{C^{IV}Cl4^{-I}} |
| IV | tetrachlórsilán | SiCl₄ | \ce{Si^{IV}Cl4^{-I}} |
Oxidy link
Oxidy sú chemické zlúčeniny, ktoré obsahujú aspoň jeden atóm kyslíka v oxidačnom stave \( -II \) a ďalší prvok, ktorý je menej elektronegatívny ako kyslík.
| Oxidačné číslo centrálneho atómu | Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| I | oxid dusný | N₂O | \ce{N2^{I}O^{-II}} |
| I | oxid sodný | Na₂O | \ce{Na2^{I}O^{-II}} |
| II | oxid uhoľnatý | CO | \ce{C^{II}O^{-II}} |
| II | oxid vápenatý | CaO | \ce{Ca^{II}O^{-II}} |
| III | oxid hlinitý | Al₂O₃ | \ce{Al2^{III}O3^{-II}} |
| IV | oxid siričitý | SO₂ | \ce{S^{IV}O2^{-II}} |
| IV | oxid uhličitý | CO₂ | \ce{C^{IV}O2^{-II}} |
| V | oxid fosforečný | P₄O₁₀ | \ce{P4^{V}O10^{-II}} |
| VI | oxid sírový | SO₃ | \ce{S^{VI}O3^{-II}} |
Peroxidy link
Peroxidy sú špeciálnym typom oxidov, ktoré obsahujú väzbu medzi dvoma atómami kyslíka (-O-O-) a peroxidový anión \ce{[O2]^{2-}}. Kyslík v peroxidoch má oxidačné číslo -I, čo ich odlišuje od bežných oxidov.
| Oxidačné číslo centrálneho atómu | Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| I | peroxid sodný | Na₂O₂ | \ce{Na2^{I}O2^{-I}} |
| I | peroxid vodíka | H₂O₂ | \ce{H2^{I}O2^{-I}} |
Chalkogenidy síry, selénu a telúru link
Chalkogenidy síry, selénu a telúru sú binárne chemické zlúčeniny, ktoré obsahujú chalkogén (S, Se alebo Te) v oxidačnom stave -II a menej elektronegatívny prvok, ktorým môže byť kov alebo nekov.
Všeobecný vzorec týchto chalkogenidov je možné zapísať ako \ce{M_n X_m}, kde \ce{M} predstavuje menej elektronegatívny prvok a \ce{X} je chalkogén (S, Se alebo Te). Indexy \ce{n} a \ce{m} sa určujú pomocou krížového pravidla: index \ce{n} (počet atómov \ce{M}) zodpovedá absolútnej hodnote oxidačného čísla chalkogénu (pre oxidačné číslo -II je to teda číslica 2) a index \ce{m} (počet atómov \ce{X}) zodpovedá absolútnej hodnote oxidačného čísla prvku \ce{M}. Tieto indexy sa následne upravujú (krátením) na najmenší možný celočíselný pomer.
Napríklad pre sulfid hlinitý: Al má oxidačné číslo +III, S má -II. Absolútna hodnota pre Al je 3, pre S je 2. Podľa krížového pravidla bude vzorec Al₂S₃ (index pri Al je absolútna hodnota ox. čísla S, index pri S je absolútna hodnota ox. čísla Al).
V prípade iónových chalkogenidov alkalických kovov (ox. číslo +I) a kovov alkalických zemín (ox. číslo +II) je vzorec jednoduchší, napríklad Na₂S (\ce{M2X}) alebo CaS (\ce{MX}).
Názov chalkogenidu sa tvorí podobne ako pri halogenidoch. Skladá sa z podstatného mena označujúceho chalkogén (napr. sulfid, selenid, telurid) a prídavného mena odvodeného od názvu menej elektronegatívneho prvku s príslušnou koncovkou podľa jeho oxidačného čísla (-ný, -natý, -itý, -ičitý...).
| Oxidačné číslo katiónu | Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| I | sulfid lítny | Li₂S | \ce{Li2^{I}S^{-II}} |
| I | selenid sodný | Na₂Se | \ce{Na2^{I}Se^{-II}} |
| I | sulfid sodný | Na₂S | \ce{Na2^{I}S^{-II}} |
| I | telurid draselný | K₂Te | \ce{K2^{I}Te^{-II}} |
| I | sulfid draselný | K₂S | \ce{K2^{I}S^{-II}} |
| II | sulfid vápenatý | CaS | \ce{Ca^{II}S^{-II}} |
| II | telurid bárnatý | BaTe | \ce{Ba^{II}Te^{-II}} |
| II | selenid horečnatý | MgSe | \ce{Mg^{II}Se^{-II}} |
| II | sulfid zinočnatý | ZnS | \ce{Zn^{II}S^{-II}} |
| II | sulfid olovnatý | PbS | \ce{Pb^{II}S^{-II}} |
| III | sulfid hlinitý | Al₂S₃ | \ce{Al2^{III}S3^{-II}} |
| III | selenid hlinitý | Al₂Se₃ | \ce{Al2^{III}Se3^{-II}} |
| III | telurid železitý | Fe₂Te₃ | \ce{Fe2^{III}Te3^{-II}} |
| III | sulfid železitý | Fe₂S₃ | \ce{Fe2^{III}S3^{-II}} |
| III | sulfid bizmutitý | Bi₂S₃ | \ce{Bi2^{III}S3^{-II}} |
| IV | sulfid ciničitý | SnS₂ | \ce{Sn^{IV}S2^{-II}} |
| IV | selenid ciničitý | SnSe₂ | \ce{Sn^{IV}Se2^{-II}} |
| IV | telurid kremičitý | SiTe₂ | \ce{Si^{IV}Te2^{-II}} |
| IV | sulfid germaničitý | GeS₂ | \ce{Ge^{IV}S2^{-II}} |
| IV | sulfid olovičitý | PbS₂ | \ce{Pb^{IV}S2^{-II}} |
Bezkyslíkaté kyseliny link
Bezkyslíkaté kyseliny sú vodné roztoky niektorých dvojprvkových zlúčenín vodíka. V plynnom stave sa tieto zlúčeniny nazývajú -ovodík (napr. fluorovodík, chlorovodík). Po rozpustení vo vode tvoria kyseliny s názvami končiacimi na -ová (napr. kyselina fluorovodíková).
| Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|
| kyselina fluorovodíková | HF | \ce{H^{I}F^{-I}} |
| kyselina chlorovodíková | HCl | \ce{H^{I}Cl^{-I}} |
| kyselina bromovodíková | HBr | \ce{H^{I}Br^{-I}} |
| kyselina jodovodíková | HI | \ce{H^{I}I^{-I}} |
| kyselina sulfánová (sírovodíková) | H₂S | \ce{H2^{I}S^{-II}} |
| kyselina selánová (selenovodíková) | H₂Se | \ce{H2^{I}Se^{-II}} |
| kyselina kyanovodíková | HCN | \ce{H^{I}(C^{IV}N^{-III})^{-I}} |
Hydridy link
Hydridy sú binárne zlúčeniny vodíka s iným prvkom. Iónové hydridy (hydridy alkalických kovov a kovov alkalických zemín) obsahujú hydridový anión (H⁻) a ich názov sa tvorí ako "hydrid + názov kovu" (napr. hydrid sodný NaH).
| Oxidačné číslo centrálneho atómu | Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| I | hydrid sodný | NaH | \ce{Na^{I}H^{-I}} |
| II | hydrid vápenatý | CaH₂ | \ce{Ca^{II}H2^{-I}} |
| III | hydrid hlinitý | AlH₃ | \ce{Al^{III}H3^{-I}} |
