Viacprvkové zlúčeniny sa skladajú z atómov troch a viacerých prvkov. Často obsahujú viacatómové ióny, ktoré sa v názve aj vo vzorci správajú ako jeden celok: hydroxidový anión OH⁻, anióny kyslíkatých kyselín (SO₄²⁻, NO₃⁻), amónny katión NH₄⁺ a oxóniový katión H₃O⁺. Názvy sa tvoria podľa základných pravidiel názvoslovia a vzorec sa zostavuje tak, aby súčet nábojov katiónov a aniónov bol nulový.
V názvosloví viacprvkových zlúčenín rozlišujeme 4 skupiny:
- hydroxidy – zlúčeniny katiónu s hydroxidovým aniónom OH⁻
- oxokyseliny (kyslíkaté kyseliny) – zlúčeniny vodíka, kyselinotvorného prvku a kyslíka
- soli kyslíkatých kyselín (oxosoli) – zlúčeniny katiónu s aniónom kyseliny vrátane hydrogensolí
- hydráty – soli s molekulami vody viazanými v kryštáli
Hydroxidy link
Hydroxidy sú zlúčeniny katiónu, najčastejšie kovu, s hydroxidovým aniónom OH⁻. Všeobecný vzorec je M(OH)ₙ, kde n sa rovná oxidačnému číslu kovu, a ak je hydroxidových aniónov viac, OH sa píše do zátvorky. Názov sa skladá z podstatného mena hydroxid a z prídavného mena s valenčnou príponou: hydroxid sodný NaOH, hydroxid vápenatý Ca(OH)₂.
Hydroxidy alkalických kovov sú vo vode dobre rozpustné a disociujú v nej na katióny kovu a hydroxidové anióny, ktoré spôsobujú zásaditosť roztoku. Mnohé ďalšie hydroxidy, napríklad hydroxid meďnatý alebo hydroxid železitý, sú vo vode málo rozpustné.
Vodný roztok amoniaku sa tradične nazýva hydroxid amónny NH₄OH. Ako čistá látka však neexistuje – v roztoku prevládajú molekuly amoniaku a amónne katióny s hydroxidovými aniónmi tvoria len jeho malú časť.
| Oxidačné číslo kovu | Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| I | hydroxid lítny | LiOH | \( \ce{Li^{I}O^{-II}H^{I}} \) |
| I | hydroxid sodný | NaOH | \( \ce{Na^{I}O^{-II}H^{I}} \) |
| I | hydroxid draselný | KOH | \( \ce{K^{I}O^{-II}H^{I}} \) |
| II | hydroxid vápenatý | Ca(OH)₂ | \( \ce{Ca^{II}(O^{-II}H^{I})2} \) |
| II | hydroxid horečnatý | Mg(OH)₂ | \( \ce{Mg^{II}(O^{-II}H^{I})2} \) |
| II | hydroxid zinočnatý | Zn(OH)₂ | \( \ce{Zn^{II}(O^{-II}H^{I})2} \) |
| II | hydroxid meďnatý | Cu(OH)₂ | \( \ce{Cu^{II}(O^{-II}H^{I})2} \) |
| III | hydroxid hlinitý | Al(OH)₃ | \( \ce{Al^{III}(O^{-II}H^{I})3} \) |
| III | hydroxid železitý | Fe(OH)₃ | \( \ce{Fe^{III}(O^{-II}H^{I})3} \) |
Oxokyseliny (kyslíkaté kyseliny) link
Oxokyseliny sú trojprvkové zlúčeniny vodíka, kyselinotvorného (centrálneho) prvku a kyslíka. Vodík má v nich oxidačné číslo I, kyslík −II a kyselinotvorný prvok kladné oxidačné číslo, ktoré vyjadruje prípona v názve kyseliny: ‑ná, ‑natá, ‑itá, ‑ičitá, ‑ičná alebo ‑ečná, ‑ová, ‑istá a ‑ičelá. Kyselina dusitá HNO₂ tak obsahuje dusík s oxidačným číslom III, kyselina dusičná HNO₃ dusík s oxidačným číslom V.
Vzorec oxokyseliny sa z názvu zostaví v troch krokoch:
- poradie – najprv sa píše vodík, potom kyselinotvorný prvok a nakoniec kyslík
- počet atómov vodíka – ak je oxidačné číslo kyselinotvorného prvku nepárne, kyselina má spravidla jeden atóm vodíka, ak je párne, spravidla dva
- počet atómov kyslíka – počet atómov vodíka a oxidačné číslo kyselinotvorného prvku sa sčítajú a súčet sa vydelí dvoma
Kyselina dusičná má dusík s nepárnym oxidačným číslom V, teda jeden atóm vodíka a (1 + 5) : 2 = 3 atómy kyslíka, vzorec je HNO₃. Kyselina sírová má síru s párnym oxidačným číslom VI, teda dva atómy vodíka a (2 + 6) : 2 = 4 atómy kyslíka, vzorec je H₂SO₄. Zo vzorca sa postupuje opačne: počet atómov kyslíka sa vynásobí dvoma, odčíta sa počet atómov vodíka a rozdiel je oxidačné číslo kyselinotvorného prvku.
| Oxidačné číslo kyselinotvorného prvku | Názov | Vzorec | Vzorec s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| I | kyselina chlórna | HClO | \( \ce{H^{I}Cl^{I}O^{-II}} \) |
| III | kyselina dusitá | HNO₂ | \( \ce{H^{I}N^{III}O2^{-II}} \) |
| III | kyselina chloritá | HClO₂ | \( \ce{H^{I}Cl^{III}O2^{-II}} \) |
| IV | kyselina uhličitá | H₂CO₃ | \( \ce{H2^{I}C^{IV}O3^{-II}} \) |
| IV | kyselina kremičitá | H₂SiO₃ | \( \ce{H2^{I}Si^{IV}O3^{-II}} \) |
| IV | kyselina siričitá | H₂SO₃ | \( \ce{H2^{I}S^{IV}O3^{-II}} \) |
| V | kyselina dusičná | HNO₃ | \( \ce{H^{I}N^{V}O3^{-II}} \) |
| V | kyselina chlorečná | HClO₃ | \( \ce{H^{I}Cl^{V}O3^{-II}} \) |
| V | kyselina trihydrogenfosforečná | H₃PO₄ | \( \ce{H3^{I}P^{V}O4^{-II}} \) |
| VI | kyselina sírová | H₂SO₄ | \( \ce{H2^{I}S^{VI}O4^{-II}} \) |
| VI | kyselina chrómová | H₂CrO₄ | \( \ce{H2^{I}Cr^{VI}O4^{-II}} \) |
| VII | kyselina chloristá | HClO₄ | \( \ce{H^{I}Cl^{VII}O4^{-II}} \) |
| VII | kyselina manganistá | HMnO₄ | \( \ce{H^{I}Mn^{VII}O4^{-II}} \) |
Soli kyslíkatých kyselín (oxosoli) link
Soli kyslíkatých kyselín sa skladajú z katiónu, ktorým je kov alebo amónny katión NH₄⁺, a z aniónu, ktorý vznikne z kyseliny odštiepením vodíkových katiónov H⁺.
Anión je v názve soli podstatným menom a jeho názov sa tvorí z prídavného mena kyseliny: valenčná prípona kyseliny sa zmení na príponu aniónu podľa tabuľky, napríklad kyselina siričitá – siričitan, kyselina dusičná – dusičnan. Pri oxidačnom čísle VI sa názov skracuje: kyselina sírová – síran, nie sírovan. Za aniónom nasleduje prídavné meno katiónu s valenčnou príponou, pri amónnom katióne prídavné meno amónny: síran meďnatý CuSO₄, dusičnan amónny NH₄NO₃.
| Oxidačné číslo | Prípona kyseliny | Prípona aniónu |
|---|---|---|
| I | ‑ná (chlórna) | ‑nan (chlórnan) |
| II | ‑natá | ‑natan (olovnatan) |
| III | ‑itá (dusitá) | ‑itan (dusitan) |
| IV | ‑ičitá (uhličitá) | ‑ičitan (uhličitan) |
| V | ‑ičná, ‑ečná (dusičná, fosforečná) | ‑ičnan, ‑ečnan (dusičnan, fosforečnan) |
| VI | ‑ová (sírová) | ‑an (síran) |
| VII | ‑istá (manganistá) | ‑istan (manganistan) |
| VIII | ‑ičelá | ‑ičelan (xenoničelan) |
Vzorec soli link
Nábojové číslo aniónu sa rovná počtu vodíkových katiónov, ktoré kyselina odštiepila. Z kyseliny dusičnej HNO₃ vznikne dusičnanový anión NO₃⁻, z kyseliny sírovej H₂SO₄ síranový anión SO₄²⁻ a z kyseliny trihydrogenfosforečnej H₃PO₄ fosforečnanový anión PO₄³⁻.
Vzorec soli sa zostaví krížovým pravidlom z nábojových čísel katiónu a aniónu tak, aby bol súčet nábojov nulový. Ak je viacatómových aniónov vo vzorci viac, píšu sa do zátvorky: z katiónu Ca²⁺ a aniónu PO₄³⁻ vznikne fosforečnan vápenatý Ca₃(PO₄)₂, z Ca²⁺ a NO₃⁻ dusičnan vápenatý Ca(NO₃)₂ a z Na⁺ a SO₄²⁻ síran sodný Na₂SO₄.
| Kyselina | Anión | Príklad soli | Vzorec soli s oxidačnými číslami |
|---|---|---|---|
| kyselina chlórna HClO | chlórnan ClO⁻ | chlórnan sodný | \( \ce{Na^{I}Cl^{I}O^{-II}} \) |
| kyselina dusitá HNO₂ | dusitan NO₂⁻ | dusitan sodný | \( \ce{Na^{I}N^{III}O2^{-II}} \) |
| kyselina uhličitá H₂CO₃ | uhličitan CO₃²⁻ | uhličitan vápenatý | \( \ce{Ca^{II}C^{IV}O3^{-II}} \) |
| kyselina kremičitá H₂SiO₃ | kremičitan SiO₃²⁻ | kremičitan sodný | \( \ce{Na2^{I}Si^{IV}O3^{-II}} \) |
| kyselina siričitá H₂SO₃ | siričitan SO₃²⁻ | siričitan vápenatý | \( \ce{Ca^{II}S^{IV}O3^{-II}} \) |
| kyselina dusičná HNO₃ | dusičnan NO₃⁻ | dusičnan draselný | \( \ce{K^{I}N^{V}O3^{-II}} \) |
| kyselina chlorečná HClO₃ | chlorečnan ClO₃⁻ | chlorečnan draselný | \( \ce{K^{I}Cl^{V}O3^{-II}} \) |
| kyselina trihydrogenfosforečná H₃PO₄ | fosforečnan PO₄³⁻ | fosforečnan vápenatý | \( \ce{Ca3^{II}(P^{V}O4^{-II})2} \) |
| kyselina sírová H₂SO₄ | síran SO₄²⁻ | síran meďnatý | \( \ce{Cu^{II}S^{VI}O4^{-II}} \) |
| kyselina chrómová H₂CrO₄ | chróman CrO₄²⁻ | chróman draselný | \( \ce{K2^{I}Cr^{VI}O4^{-II}} \) |
| kyselina chloristá HClO₄ | chloristan ClO₄⁻ | chloristan sodný | \( \ce{Na^{I}Cl^{VII}O4^{-II}} \) |
| kyselina manganistá HMnO₄ | manganistan MnO₄⁻ | manganistan draselný | \( \ce{K^{I}Mn^{VII}O4^{-II}} \) |
Sýtnosť kyselín a hydrogensoli link
Sýtnosť kyseliny udáva, koľko atómov vodíka sa môže z jej molekuly odštiepiť ako katióny H⁺. Kyselina dusičná je jednosýtna, kyselina sírová dvojsýtna a kyselina trihydrogenfosforečná trojsýtna.
Viacsýtna kyselina nemusí odštiepiť všetky vodíkové katióny. Jej anión potom ešte obsahuje vodík a soli s takýmto aniónom sa nazývajú hydrogensoli. Počet atómov vodíka v anióne vyjadruje predpona hydrogen- s číslovkovou predponou:
- hydrogenuhličitan sodný – NaHCO₃, nazývaný aj sóda bikarbóna
- hydrogensíran draselný – KHSO₄
- dihydrogenfosforečnan sodný – NaH₂PO₄
- hydrogenfosforečnan sodný – Na₂HPO₄
Hydráty link
Hydráty (kryštalohydráty) sú soli, ktoré majú v kryštáloch viazané molekuly vody. Vo vzorci sa vzorec vody oddeľuje od vzorca bezvodej soli bodkou, ktorá znamená „plus“, nie „krát“, a pred vzorec vody sa píše počet jej molekúl: CuSO₄·5H₂O.
V názve sa počet molekúl vody vyjadruje číslovkovou predponou pred slovom hydrát a názov bezvodej soli nasleduje v 2. páde: pentahydrát síranu meďnatého. Pre pol molekuly vody na jednu vzorcovú jednotku soli sa používa predpona hemi-. Niektoré hydráty majú aj triviálne názvy, napríklad pentahydráty a heptahydráty síranov niektorých kovov sa nazývajú skalice.
| Názov hydrátu | Vzorec | Triviálny názov |
|---|---|---|
| pentahydrát síranu meďnatého | CuSO₄·5H₂O | modrá skalica |
| heptahydrát síranu zinočnatého | ZnSO₄·7H₂O | biela skalica |
| heptahydrát síranu železnatého | FeSO₄·7H₂O | zelená skalica |
| hemihydrát síranu vápenatého | CaSO₄·½H₂O | sadra |
| dihydrát síranu vápenatého | CaSO₄·2H₂O | sadrovec |
| dekahydrát uhličitanu sodného | Na₂CO₃·10H₂O | kryštálová sóda |
| dihydrát chloridu meďnatého | CuCl₂·2H₂O |