Objaviteľ: Jacob A. Marinsky, Lawrence E. Glendenin a Charles D. Coryell (1945)
Pomenoval: Izotopy prométia
T. topenia
1042 °C
T. varu
3000 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
145 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
7264 kg/m³
Elektronegativita
1.13
Ionizačná energia
540 kJ/mol
Elektrónová afinita
12.45 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Údaje o výskyte nie sú dostupné.
Zlúčeniny a minerály
Prométium je rádioaktívny, nemá žiadne stabilné izotopy a v prírode sa prakticky nevyskytuje (s výnimkou nemerateľných stopových množstiev). Pripravuje sa umelo v jadrových reaktoroch. Keďže sa netvorí prirodzenými geologickými procesmi, nemá žiadne vlastné minerály.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Syntetizovali a identifikovali ho Jacob A. Marinsky, Lawrence E. Glendenin a Charles D. Coryell v roku 1945.
- Je to kovový prvok; presný vzhľad nie je dobre známy kvôli rádioaktivite a vzácnosti, predpokladá sa striebrolesklý vzhľad.
- Patrí medzi lantanoidy.
- Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne; je jedným z dvoch prvkov pred bizmutom (s technéciom) bez stabilného izotopu.
- Najdôležitejší izotop je ¹⁴⁵Pm (polčas rozpadu 17,7 roka); častejšie sa spomína ¹⁴⁷Pm (polčas rozpadu 2,62 roka), vznikajúci v jadrových reaktoroch.
- Chemické vlastnosti sú menej preskúmané kvôli rádioaktivite; očakávajú sa podobné ako u ostatných lantanoidov.
- V prírode sa vyskytuje len v extrémne stopových množstvách ako produkt spontánneho štiepenia uránu.
- Umelo sa získava štiepením v jadrových reaktoroch alebo bombardovaním neodýmu neutrónmi.
- Hlavný a prakticky jediný oxidačný stav v zlúčeninách je +III (prométitý, ión Pm³⁺ je typicky ružový/fialový).
- Kvôli rádioaktivite nemá významnú biologickú úlohu; vyžaduje opatrnú manipuláciu.
- Používa sa v malých množstvách v atómových batériách (betavoltaické články, ¹⁴⁷Pm ako zdroj beta žiarenia).
- Využíva sa aj ako zdroj beta žiarenia v niektorých meracích prístrojoch (napr. meranie hrúbky) a historicky v luminiscenčných farbách.
Známe izotopy a zlúčeniny prométia link
Prométium-147 (¹⁴⁷Pm) je najvýznamnejší rádioaktívny izotop prométia. Je to beta žiarič s polčasom rozpadu približne 2.6 roka. Využíva sa v atómových batériách s dlhou životnosťou, pri presnom meraní hrúbky a historicky v rádioluminiscenčných farbách.
Oxid prométitý link
Oxid prométitý (Pm₂O₃) je tuhá látka s ružovou alebo levanduľovou farbou. Keďže je chemicky stabilnejší ako samotné rádioaktívne prométium-147 (¹⁴⁷Pm), mnohé aplikácie využívajú tento izotop práve vo forme oxidu prométitého.
