Objav: Sir William Crookes a Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1890)
Izolácia: Eugène-Anatole Demarçay (1901)
T. topenia
826 °C
T. varu
1529 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
151.964 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
5244 kg/m³
Elektronegativita
1.20
Ionizačná energia
547.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
11.2 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Úplná:
1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f⁷
Skrátená:
[Xe] 6s² 4f⁷
7s
6s
↑
↓
5s
↑
↓
4s
↑
↓
3s
↑
↓
2s
↑
↓
1s
↑
↓
7p
6p
5p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
4p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
3p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
2p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
6d
5d
4d
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
3d
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
5f
4f
↑
↑
↑
↑
↑
↑
↑
Výskyt v prírode
Vesmír
5.0e-8 %
Slnečná sústava
5.0e-8 %
Meteority
5.9e-6 %
Zemská kôra
0.00018 %
Oceány
1.3e-11 %
Zlúčeniny a minerály
Údaje o zlúčeninách a mineráloch nie sú dostupné.
Základná charakteristika
- Spektroskopicky ho pozorovali Sir William Crookes a Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (koniec 19. storočia), definitívne ho izoloval (ako soľ) Eugène-Anatole Demarçay v roku 1901.
- Je to strieborný, pomerne mäkký kov, niekedy s mierne žltkastým nádychom.
- Patrí medzi lantanoidy a je považovaný za najreaktívnejší z nich.
- Na vzduchu rýchlo oxiduje a reaguje s vodou.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako monazit a bastnäsit.
- Najbežnejšie oxidačné stavy sú +III (europitý, ión Eu³⁺ je typicky bledoružový) a +II (europnatý, ión Eu²⁺ je bezfarebný alebo slabo žltkastý).
- Jeho zlúčeniny sú kľúčové pre výrobu červených a modrých luminoforov používaných v televíznych obrazovkách, žiarivkách a LED diódach.
- Využíva sa v niektorých typoch laserov a v jadrovej energetike ako absorbátor neutrónov.
Známe zlúčeniny európia link
Zlúčeniny európia sú nenahraditeľné ako aktivátory luminoforov:
- Eu³⁺ poskytuje červenú emisiu (napr. v Y₂O₃:Eu³⁺). Používa sa v televízoroch, monitoroch, úsporných žiarivkách a LED.
- Eu²⁺ poskytuje modrú alebo zelenú emisiu.
