Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Európium

63 Eu

Európium

Europium Lantanoidy
Perióda 6
Skupina –

Objav: Sir William Crookes a Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1890)

Izolácia: Eugène-Anatole Demarçay (1901)

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 151.964 u
Atómový polomer Atómový polomer 185 pm
Hustota Hustota 5244 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.20
Ionizačná energia Ionizačná energia 547.1 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 11.2 kJ/mol

História objavenia

Francúzsky chemik Eugène-Anatole Demarçay v Paríži definitívne identifikoval a izoloval európium (vo forme jeho soli) v roku 1901, pričom prvok pomenoval "európium" podľa kontinentu Európa. Hoci už predtým, koncom 80. rokov 19. storočia, anglický vedec Sir William Crookes a o niekoľko rokov neskôr francúzsky chemik Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran pozorovali nové spektrálne čiary v mineráloch obsahujúcich samárium a gadolínium, ktoré naznačovali prítomnosť nového prvku, nepodarilo sa im ho vtedy izolovať.

Demarçay dosiahol izoláciu soli európia zdĺhavou sériou mnohých frakčných kryštalizácií dusičnanu samárnato-horečnatého. Tento postup mu umožnil postupne zakoncentrovať a oddeliť zlúčeniny nového prvku od chemicky veľmi podobných lantanoidov.

Získanie čistého kovového európia však trvalo mnoho ďalších rokov a vyžadovalo si vývoj pokročilejších metalurgických techník, keďže európium patrí medzi reaktívnejšie lantanoidy. Jeho bežný oxid je oxid europitý (Eu₂O₃).

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f⁷
Skrátená: [Xe] 6s² 4f⁷
7s
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
4f
↑
↑
↑
↑
↑
↑
↑

Výskyt v prírode

Vesmír 5.0e-8 %
Slnečná sústava 5.0e-8 %
Meteority 5.9e-6 %
Zemská kôra 0.00018 %
Oceány 1.3e-11 %

Základná charakteristika

  • Spektroskopicky ho pozorovali Sir William Crookes a Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (koniec 19. storočia), definitívne ho izoloval (ako soľ) Eugène-Anatole Demarçay v roku 1901.
  • Je to strieborný, pomerne mäkký kov, niekedy s mierne žltkastým nádychom.
  • Patrí medzi lantanoidy a je považovaný za najreaktívnejší z nich.
  • Na vzduchu rýchlo oxiduje a reaguje s vodou.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako monazit a bastnäsit.
  • Najbežnejšie oxidačné stavy sú III (europitý, ión Eu³⁺ je typicky bledoružový) a II (europnatý, ión Eu²⁺ je bezfarebný alebo slabo žltkastý).
  • Jeho zlúčeniny sú kľúčové pre výrobu červených a modrých luminoforov používaných v televíznych obrazovkách, žiarivkách a LED diódach.
  • Využíva sa v niektorých typoch laserov a v jadrovej energetike ako absorbátor neutrónov.

Známe zlúčeniny európia

Zlúčeniny európia sú nenahraditeľné ako aktivátory luminoforov:

  • Eu³⁺ poskytuje červenú emisiu (napr. v Y₂O₃:Eu³⁺). Používa sa v televízoroch, monitoroch, úsporných žiarivkách a LED.
  • Eu²⁺ poskytuje modrú alebo zelenú emisiu.