© Chempedia.sk 2026

Gadolínium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Gadolínium. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/gadolinium>.

64 Gd

Gadolínium

Gadolinium Lantanoidy
Perióda 6
Skupina 10

Objav: Jean Charles Galissard de Marignac a Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1880)

Izolácia: Neznámy (1935)

T. topenia

1312 °C

T. varu

3000 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 157.253 u
Atómový polomer Atómový polomer 180 pm
Hustota Hustota 7901 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.20
Ionizačná energia Ionizačná energia 593.4 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 13.22 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f⁷ 5d¹
Skrátená: [Xe] 6s² 4f⁷ 5d¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 2.0e-7 %
Slnečná sústava 2.0e-7 %
Meteority 0.000023 %
Zemská kôra 0.00052 %
Oceány 7.0e-11 %

Zlúčeniny a minerály

Gadolínium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Načítava sa...
oxid gadolinitý
Gd₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Ako oxid ho objavili Jean Charles Galissard de Marignac (1880) a Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1886), kovovú formu izolovali až v roku 1935.
  • Je to striebrobiely, pomerne mäkký a kujný kov.
  • Patrí medzi lantanoidy.
  • Ako jediný lantanoid (a jeden z mála prvkov) je feromagnetický pri izbovej teplote a pod ňou (Curieho teplota približne 20 °C).
  • Na suchom vzduchu je relatívne stály, vo vlhkom vzduchu pomaly oxiduje.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako gadolinit (podľa ktorého je pomenovaný), monazit a bastnäsit.
  • Jeho jediný stabilný oxidačný stav v zlúčeninách je +III (gadolinitý, ión Gd³⁺ je bezfarebný vďaka polozaplnenému f-orbitálu – konfigurácia f⁷).
  • najvyšší účinný prierez pre záchyt tepelných neutrónov spomedzi všetkých známych stabilných izotopov prvkov, čo ho robí zaujímavým pre jadrovú techniku.
  • Vykazuje silný magnetokalorický efekt (zmena teploty materiálu pri zmene vonkajšieho magnetického poľa), čo sa skúma pre využitie v magnetickom chladení.
  • Používa sa v jadrovej energetike ako absorbátor neutrónov (v riadiacich tyčiach) a ako súčasť detektorov neutrónov.
  • Jeho zlúčeniny sa využívajú ako kontrastné látky pri zobrazovaní magnetickou rezonanciou (MRI) v medicíne.
  • Ďalej sa používa v niektorých luminoforoch (napr. zelený luminofor v röntgenových zosilňovačoch obrazu) a v špeciálnych zliatinách.

Oxid gadolinitý link

Oxid gadolinitý (Gd₂O₃) je biely prášok. Používa sa v špeciálnych sklách, keramike, ako súčasť fosforov a materiálov pre regulačné tyče v jadrových reaktoroch.

Komplexy Gd³⁺ pre MRI link

Komplexy Gd³⁺ s chelatačnými ligandami (napr. Gd-DTPA) slúžia ako kontrastné látky pre magnetickú rezonanciu (MRI).

Ďalšie články

forward
forward