© Chempedia.sk 2026

Dysprózium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Dysprózium. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/dysprozium>.

66 Dy

Dysprózium

Dysprosium Lantanoidy
Perióda 6
Skupina 12

Objav: Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1886)

Izolácia: Frank Spedding (1950)

T. topenia

1407 °C

T. varu

2567 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 162.5 u
Atómový polomer Atómový polomer 175 pm
Hustota Hustota 8551 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.22
Ionizačná energia Ionizačná energia 573.0 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 33.96 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁰
Skrátená: [Xe] 6s² 4f¹⁰
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 2.0e-7 %
Slnečná sústava 2.0e-7 %
Meteority 0.000027 %
Zemská kôra 0.00062 %
Oceány 9.1e-11 %

Zlúčeniny a minerály

Dysprózium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Načítava sa...
jodid dysprozitý
DyI₃
Načítava sa...
oxid dysprozitý
Dy₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Ako oxid ho objavil Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran v roku 1886, kovovú formu izoloval Frank Spedding okolo roku 1950.
  • Je to striebrobiely, relatívne tvrdý kov s kovovým leskom.
  • Patrí medzi lantanoidy (ťažké lantanoidy).
  • Na vzduchu je pomerne stály, ale pomaly oxiduje; reaguje s vodou a kyselinami.
  • Vyznačuje sa veľmi vysokou magnetickou susceptibilitou, najmä pri nízkych teplotách.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako monazit a bastnäsit.
  • Jeho stabilný a najbežnejší oxidačný stav je +III (dysprozitý, ión Dy³⁺ je typicky žltozelený).
  • Používa sa pri výrobe vysokovýkonných permanentných magnetov (napr. NdFeB magnety, kde prídavok dysprózia zvyšuje ich koercitivitu a odolnosť voči demagnetizácii pri vyšších teplotách).
  • Využíva sa v magnetostrikčných materiáloch (napr. Terfenol-D, spolu s terbiom), v niektorých typoch osvetľovacej techniky (napr. halogenidové výbojky) a v jadrovej energetike ako absorbátor neutrónov.

Oxid dysprozitý link

Oxid dysprozitý (Dy₂O₃) je biely až svetložltkastý prášok. Používa sa v keramike, sklách a ako súčasť cermetov pre regulačné tyče v jadrových reaktoroch.

Permanentné magnety (NdFeB) link

Dysprózium sa pridáva do NdFeB magnetov (spolu s Tb) na zvýšenie ich teplotnej stability a odolnosti voči demagnetizácii, čo je kľúčové pre motory v elektromobiloch a generátory vo veterných turbínach.

Metalhalogenidové výbojky link

Jodid dysprozitý (DyI₃) sa používa ako prísada do vysokointenzívnych výbojok na produkciu intenzívneho bieleho svetla.

Ďalšie články

forward
forward