Objav: Marc Delafontaine, Jacques-Louis Soret a Per Teodor Cleve (1878)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
164.93 u
Atómový polomer
175 pm
Hustota
8795 kg/m³
Elektronegativita
1.23
Ionizačná energia
581.0 kJ/mol
Elektrónová afinita
32.61 kJ/mol
História objavenia
Holmium objavili nezávisle dva tímy vedcov v roku 1878. Švajčiarski chemici Marc Delafontaine a Jacques-Louis Soret v Ženeve, a švédsky chemik Per Teodor Cleve v Uppsale, skúmali "erbiu" (vtedy považovanú za oxid erbitý, Er₂O₃) a pozorovali nové spektrálne čiary, ktoré naznačovali prítomnosť dovtedy neznámeho prvku. Cleve úspešne oddelil oxid nového prvku (oxid holmitý, Ho₂O₃) od erbia.
Práve Cleve pomenoval nový prvok "holmium" podľa Holmia, latinského názvu pre jeho rodné mesto Štokholm. Tento spôsob pomenúvania prvkov podľa geografických lokalít bol v tej dobe pomerne bežný.
Hoci Cleve oddelil oxid holmitý v roku 1878, nie je úplne isté, či vtedy získal úplne čistú vzorku, pretože z oxidu holmitého bolo neskôr (v roku 1886 Lecoqom de Boisbaudranom) extrahované dysprózium. Izolácia čistého kovového holmia sa podarila až oveľa neskôr, s rozvojom pokročilejších separačných a redukčných metód.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Holmium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Základná charakteristika
- Ako oxid ho objavili Marc Delafontaine, Jacques-Louis Soret a Per Teodor Cleve nezávisle v roku 1878.
- Je to mäkký, kujný a ťažný kov striebrobielej farby.
- Patrí medzi lantanoidy (ťažké lantanoidy).
- Na suchom vzduchu je pomerne stály, vo vlhkom vzduchu a pri vyšších teplotách pomaly oxiduje.
- Má najvyšší magnetický moment (10,6 µB na atóm) spomedzi všetkých prirodzene sa vyskytujúcich chemických prvkov.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako monazit a gadolinit.
- Jeho stabilný a jediný bežný oxidačný stav v zlúčeninách je III (holmitý, ión Ho³⁺ je typicky žltý alebo bledoružový v závislosti od aniónu a koncentrácie).
- Používa sa pri výrobe špeciálnych magnetických zliatin na vytváranie silných magnetických polí.
- Využíva sa v niektorých typoch pevnolátkových laserov (napr. holmiové YAG lasery), ktoré emitujú infračervené žiarenie a používajú sa v medicíne (napr. chirurgia, stomatológia).
- Jeho zlúčeniny sa používajú ako farbivá pre sklo a keramiku (žlté alebo červené sfarbenie) a v jadrovej energetike ako absorbátor neutrónov.
Oxid holmitý link
Oxid holmitý (Ho₂O₃) je svetložltý prášok, silne paramagnetický. Používa sa ako farbivo pre sklo (žlté/červené) a ako kalibračný štandard pre spektrofotometre.
Lasery (Ho:YAG) link
Ho:YAG lasery emitujú infračervené žiarenie (≈ 2,1 μm) silne absorbované vodou. Využívajú sa v medicíne na presné rezanie tkanív (urológia, ortopédia).
Magnety link
Vďaka extrémne vysokému magnetickému momentu sa holmium používa na výrobu pólových nástavcov v najsilnejších magnetoch.
