Objav: Per Teodor Cleve (1879)
Izolácia: Theodore William Richards (1911)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
168.934 u
Atómový polomer
175 pm
Hustota
9320 kg/m³
Elektronegativita
1.25
Ionizačná energia
596.7 kJ/mol
Elektrónová afinita
99 kJ/mol
História objavenia
Švédsky chemik Per Teodor Cleve objavil túlium na Univerzite v Uppsale v roku 1879. Pri skúmaní "erbie" (oxidu erbitého, Er₂O₃), o ktorej sa už vedelo, že je zdrojom viacerých lantanoidov, Cleve zistil, že musí obsahovať aj ďalšie, dovtedy neznáme prvky. Dôvodom bol fakt, že atómová hmotnosť "erbie" sa mierne líšila v závislosti od jej zdroja a spôsobu prípravy. Cleve pomenoval nový prvok "túlium" (pôvodne písané "thullium") podľa Thule, starovekého, často mýtického názvu pre Škandináviu alebo najsevernejšiu časť obývaného sveta.
Cleve úspešne extrahoval oxid nového prvku (oxid túlnatý, Tm₂O₃) z "erbie" po starostlivom odstránení už známych zložiek. Jeho metódy zahŕňali opakovanú frakčnú kryštalizáciu.
Hoci Cleve izoloval oxid túlnatý v roku 1879, získanie absolútne čistej vzorky prvku a presné určenie jeho atómovej hmotnosti bolo veľkou výzvou. Až v roku 1911 americký chemik Theodore William Richards na Harvardovej univerzite po vykonaní približne 15 000 rekryštalizácií bromičnanu túlnatého získal veľmi čistú vzorku túlia. Za túto prácu (a určenie atómových hmotností mnohých iných prvkov) získal v roku 1914 Nobelovu cenu za chémiu.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Túlium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Základná charakteristika
- Ako oxid ho objavil Per Teodor Cleve v roku 1879, vysoko čistú vzorku izoloval Theodore William Richards v roku 1911.
- Je to mäkký, kujný a ťažný kov strieborno-sivej farby.
- Patrí medzi lantanoidy (ťažké lantanoidy) a je najmenej sa vyskytujúcim stabilným lantanoidom v zemskej kôre.
- Na vzduchu je pomerne stály, ale pomaly oxiduje.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, v malých množstvách sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako gadolinit, euxenit a xenotím.
- Jeho stabilný a hlavný oxidačný stav v zlúčeninách je III (tulitý, ión Tm³⁺ je typicky bledo zelený). Existuje aj menej stabilný stav II.
- Vzhľadom na svoju vzácnosť a vysokú cenu má obmedzené praktické využitie.
- Používa sa v niektorých typoch pevnolátkových laserov.
- Rádioaktívny izotop ¹⁷⁰Tm, získaný ožarovaním stabilného túlia v jadrovom reaktore, sa používa ako zdroj röntgenového žiarenia v prenosných röntgenových prístrojoch a v rádioterapii.
Oxid tulitý link
Oxid tulitý (Tm₂O₃) je svetlozelený prášok. Používa sa pri výrobe laserových kryštálov a ako prekurzor.
Prenosné röntgenové zdroje link
Rádioizotop ¹⁷⁰Tm sa po aktivácii v reaktore používa ako zdroj žiarenia v prenosných röntgenových prístrojoch.
Lasery (Tm:YAG) link
Tm:YAG lasery emitujú infračervené žiarenie okolo 2000 nm a používajú sa v medicíne.
