© Chempedia.sk 2026

Lutécium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Lutécium. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/lutecium>.

71 Lu

Lutécium

Lutetium Lantanoidy
Perióda 6
Skupina 17

Objav: Georges Urbain, Carl Auer von Welsbach a Charles James (1907)

Izolácia: Neznámy (1953)

T. topenia

1652 °C

T. varu

3402 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 174.967 u
Atómový polomer Atómový polomer 175 pm
Hustota Hustota 9841 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.27
Ionizačná energia Ionizačná energia 523.5 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 33.4 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹
Skrátená: [Xe] 6s² 4f¹⁴ 5d¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 1.00e-8 %
Slnečná sústava 1.0e-7 %
Meteority 2.9e-6 %
Zemská kôra 0.000056 %
Oceány 1.5e-11 %

Zlúčeniny a minerály

Lutécium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Načítava sa...
oxid lutecitý
Lu₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Ako oxid ho nezávisle objavili Georges Urbain, Carl Auer von Welsbach a Charles James v roku 1907. Kovovú formu izolovali až v roku 1953.
  • Je to striebrobiely, tvrdý a hustý kov.
  • Patrí medzi lantanoidy a je považovaný za posledný prvok tejto série.
  • Spomedzi lantanoidov je najtvrdší, najhustejší a má najvyššiu teplotu topenia (približne 1652 °C).
  • Na vzduchu je relatívne stály, ale pomaly oxiduje.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, v malých množstvách sprevádzajúc ostatné, najmä ťažké lantanoidy v mineráloch ako monazit a xenotím.
  • Jeho stabilný a jediný bežný oxidačný stav v zlúčeninách je +III (lutecitý, ión Lu³⁺ je bezfarebný vďaka úplne zaplnenému f-orbitálu – konfigurácia f¹⁴).
  • Vzhľadom na svoju vzácnosť a vysokú cenu má veľmi obmedzené komerčné využitie.
  • Používa sa v niektorých špeciálnych katalyzátoroch v chemickom priemysle.
  • Niektoré jeho rádioaktívne izotopy (napr. ¹⁷⁷Lu) sa skúmajú a využívajú v nukleárnej medicíne na liečbu niektorých typov rakoviny (rádioterapia).

Oxid lutecitý link

Oxid lutecitý (Lu₂O₃) je biely prášok. Používa sa pri výrobe katalyzátorov, keramiky a ako prekurzor.

Scintilátory pre PET link

Kryštály na báze lutécia, ako LSO (Lu₂SiO₅:Ce) a LYSO (Lu-Y oxyortosilikát:Ce), sú kľúčovými materiálmi pre detektory v pozitrónovej emisnej tomografii (PET).

Liečba rakoviny link

Rádioizotop ¹⁷⁷Lu sa používa v cielenej rádionuklidovej terapii (napr. ¹⁷⁷Lu-DOTATATE).

Ďalšie články

forward
forward