Objav: Carl Auer von Welsbach (1885)
Izolácia: Neznámy (1931)
T. topenia
935 °C
T. varu
3130 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
140.908 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
6640 kg/m³
Elektronegativita
1.13
Ionizačná energia
527 kJ/mol
Elektrónová afinita
93 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Prazeodým patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Ako oxid ho objavil Carl Auer von Welsbach v roku 1885 oddelením od didýmu, kovovú formu sa podarilo izolovať až v roku 1931.
- Je to mäkký, kujný a ťažný kov striebornej farby.
- Patrí medzi lantanoidy.
- Na vzduchu pomaly oxiduje za vzniku zelenej vrstvy oxidu.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako monazit a bastnäsit.
- Najbežnejší oxidačný stav je +III (prazeodymitý, ión Pr³⁺ je typicky zelený); menej stabilný je stav +IV.
- Používa sa v zliatinách (napr. s horčíkom na výrobu vysokopevnostných kovov pre letecké motory, v mischmetali pre kresacie kamienky).
- Jeho zlúčeniny farbia sklo a keramiku na žltozeleno a používajú sa v niektorých typoch ochranných okuliarov (napr. pre zváračov, pohlcujú žlté svetlo).
- Využíva sa aj v luminoforoch a pri výrobe silných permanentných magnetov (v zliatinách s neodýmom a železom).
Oxid prazeodymitý link
Oxid prazeodymitý (Pr₆O₁₁) je tmavohnedý až čierny prášok (zmes Pr³⁺/Pr⁴⁺). Používa sa ako žltý pigment do skla a keramiky a je súčasťou didýmového skla pre ochranné okuliare sklárov.
Chlorid prazeodymitý link
Chlorid prazeodymitý (PrCl₃) je svetlozelená hygroskopická tuhá látka. Slúži ako medziprodukt pri výrobe kovového prazeodýmu.
