Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Prazeodým

59 Pr

Prazeodým

Praseodymium Lantanoidy
Perióda 6
Skupina –

Objav: Carl Auer von Welsbach (1885)

Izolácia: Neznámy (1931)

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 140.908 u
Atómový polomer Atómový polomer 185 pm
Hustota Hustota 6640 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.13
Ionizačná energia Ionizačná energia 527 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 93 kJ/mol

História objavenia

Rakúsky chemik Carl Auer von Welsbach objavil prazeodým vo Viedni v roku 1885. Podarilo sa mu to rozdelením látky nazývanej "didýmium", ktorú v roku 1841 objavil Carl Mosander a ktorá bola dlho mylne považovaná za samostatný prvok. Auer von Welsbach pomenoval jednu z dvoch nových zložiek získaných z didýmu "praseodymia" (oxid prazeodymitý) z gréckych slov prasios (zelený, podľa farby jeho solí) a didymos (dvojča, odkazujúc na jeho pôvod ako jedného z "dvojčiat" oddelených z didýmu). Názov prvku je teda prazeodým.

Didýmium bol názov pre látku, ktorú Carl Mosander v roku 1841 izoloval z cérových rúd a považoval za nový prvok. Až Carl Auer von Welsbach v roku 1885 dokázal, že didýmium je v skutočnosti zmesou dvoch nových prvkov: prazeodýmu a neodýmu.

Proces rozdelenia didýmu bol mimoriadne náročný a vyžadoval si veľké množstvo opakovaných frakčných kryštalizácií dusičnanov. Auer von Welsbach takto získal oxid prazeodymitý v roku 1885. Príprava čistého kovového prazeodýmu bola ešte zložitejšia.

Elementárny kovový prazeodým sa podarilo vyrobiť až v roku 1931. Tento úspech bol ďalším krokom v pochopení chémie lantanoidov a zdokonalení metód ich separácie a prípravy v čistej forme.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f³
Skrátená: [Xe] 6s² 4f³
7s
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
4f
↑
↑
↑

Výskyt v prírode

Vesmír 2.0e-7 %
Slnečná sústava 1.0e-7 %
Meteority 9.8e-6 %
Zemská kôra 0.00086 %
Oceány 6.0e-11 %

Zlúčeniny a minerály

Prazeodým patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.

Načítava sa...
PrCl₃
Načítava sa...
Pr₆O₁₁

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Ako oxid ho objavil Carl Auer von Welsbach v roku 1885 oddelením od didýmu, kovovú formu sa podarilo izolovať až v roku 1931.
  • Je to mäkký, kujný a ťažný kov striebornej farby.
  • Patrí medzi lantanoidy.
  • Na vzduchu pomaly oxiduje za vzniku zelenej vrstvy oxidu.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, sprevádzajúc ostatné lantanoidy v mineráloch ako monazit a bastnäsit.
  • Najbežnejší oxidačný stav je III (prazeodymitý, ión Pr³⁺ je typicky zelený); menej stabilný je stav IV.
  • Používa sa v zliatinách (napr. s horčíkom na výrobu vysokopevnostných kovov pre letecké motory, v mischmetali pre kresacie kamienky).
  • Jeho zlúčeniny farbia sklo a keramiku na žltozeleno a používajú sa v niektorých typoch ochranných okuliarov (napr. pre zváračov, pohlcujú žlté svetlo).
  • Využíva sa aj v luminoforoch a pri výrobe silných permanentných magnetov (v zliatinách s neodýmom a železom).

Oxid prazeodymitý

Oxid prazeodymitý (Pr₆O₁₁) je tmavohnedý až čierny prášok (zmes Pr³⁺/Pr⁴⁺). Používa sa ako žltý pigment do skla a keramiky a je súčasťou didýmového skla pre ochranné okuliare sklárov.

Didýmové sklo je špeciálny typ skla, ktoré obsahuje zmes oxidov lantanoidov, predovšetkým neodýmu (Nd) a prazeodýmu (Pr). Historicky sa táto zmes považovala za jeden prvok nazývaný "didýmium", až neskôr sa zistilo, že ide o zmes týchto dvoch prvkov.

Chlorid prazeodymitý

Chlorid prazeodymitý (PrCl₃) je svetlozelená hygroskopická tuhá látka. Slúži ako medziprodukt pri výrobe kovového prazeodýmu.