Objav: Jöns Jacob Berzelius, Wilhelm Hisinger a Martin Heinrich Klaproth (1803)
Izolácia: William Francis Hillebrand a Thomas H. Norton (1875)
T. topenia
795 °C
T. varu
3443 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
140.116 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
6689 kg/m³
Elektronegativita
1.12
Ionizačná energia
534.4 kJ/mol
Elektrónová afinita
55 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Ako oxid ho nezávisle objavili Jöns Jacob Berzelius, Wilhelm Hisinger a Martin Heinrich Klaproth v roku 1803. Kovovú formu izolovali William Francis Hillebrand a Thomas H. Norton v roku 1875.
- Je to mäkký, kujný a ťažný kov železošedej farby.
- Patrí medzi lantanoidy a je najrozšírenejším lantanoidom v zemskej kôre.
- Na vzduchu je pomerne reaktívny, pokrýva sa vrstvou oxidu; pri zahriatí môže horieť.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, hlavne v mineráloch ako monazit a bastnäsit, spolu s ostatnými lantanoidmi.
- Najbežnejšie a najstabilnejšie oxidačné stavy sú +III (ceritý, ión Ce³⁺ je bezfarebný) a +IV (ceričitý, ión Ce⁴⁺ je často žltooranžový až červený).
- Jeho zliatina so železom (známa ako mischmetal, ktorá obsahuje aj iné lantanoidy) je pyroforická a používa sa na výrobu kamienkov do zapaľovačov.
- Niektoré jeho zlúčeniny sa využívajú ako vysokoúčinné leštiace prostriedky pre sklo a optiku, v katalyzátoroch (napr. v automobilových katalyzátoroch), ako UV absorbéry a v samočistiacich rúrach.
- Ďalšie zlúčeniny céru sa používajú pri výrobe špeciálnych skiel, keramiky a v luminoforoch.
Oxid ceričitý link
Oxid ceričitý (CeO₂) je bledožltý až biely prášok. Kľúčová zložka automobilových katalyzátorov (zásobník kyslíka), leštidlo na sklo a UV absorbent.
Síran ceričitý link
Síran ceričitý (Ce(SO₄)₂) je oranžovo-žltá látka, silné oxidačné činidlo v analytickej chémii (cerimetria).
