Objaviteľ: William Hyde Wollaston (1803)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
106.421 u
Atómový polomer
140 pm
Hustota
12023 kg/m³
Elektronegativita
2.20
Ionizačná energia
804.4 kJ/mol
Elektrónová afinita
54.24 kJ/mol
História objavenia
Anglický chemik William Hyde Wollaston objavil paládium v Londýne v roku 1803, krátko po svojom objave ródia, pričom ho tiež izoloval z juhoamerickej platinovej rudy. Nový prvok pomenoval "paládium" podľa asteroidu Pallas, ktorý objavil len o rok skôr (v roku 1802) nemecký astronóm Heinrich Olbers (asteroid bol pomenovaný podľa Pallas Athény, gréckej bohyne múdrosti). Wollaston však svoj objav neoznámil okamžite vedeckej komunite.
Namiesto toho v apríli 1803 anonymne ponúkal "nové striebro" alebo "paládium" na predaj v jednom londýnskom obchode, spolu s popisom jeho vlastností. Až vo februári 1805 sa Wollaston verejne prihlásil ako objaviteľ a poskytol komplexný vedecký opis kovu a jeho vlastností. Izoloval ho z roztoku surovej platiny v lúčavke kráľovskej (po vyzrážaní platiny) pridaním kyanidu ortuťnatého (Hg(CN)₂), čím vznikol kyanid paládnatý (Pd(CN)₂). Tento následne zahrial, aby získal kovové paládium.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Objavil a izoloval ho anglický chemik William Hyde Wollaston v roku 1803.
- Je to lesklý, strieborno-biely, kujný a ťažný kov.
- Patrí medzi platinové kovy (PGM); spomedzi nich je najmenej husté a má najnižšiu teplotu tavenia (približne 1555 °C).
- Na vzduchu je za bežnej teploty odolné voči korózii.
- Vyznačuje sa unikátnou schopnosťou absorbovať veľké množstvá vodíka (až 900-násobok svojho objemu), čo sa využíva pri jeho čistení.
- Rozpúšťa sa v silných oxidujúcich kyselinách (napr. HNO₃, lúčavka kráľovská).
- V prírode sa vyskytuje veľmi vzácne, zvyčajne ako sprievodný prvok v rudách platiny, niklu a medi.
- Najbežnejšie oxidačné stavy sú II (paladnatý) a IV (paladičitý); dôležitý je aj stav 0 (najmä v organokovových zlúčeninách a katalýze).
- Hlavné využitie nachádza ako vynikajúci katalyzátor v mnohých chemických reakciách (napr. v automobilových katalyzátoroch na odstraňovanie škodlivín z výfukových plynov, hydrogenačné a dehydrogeneračné reakcie v organickej syntéze).
- Používa sa v elektronike (napr. na výrobu elektrických kontaktov, viacvrstvových keramických kondenzátorov), v šperkárstve (často v zliatinách s bielym zlatom) a v zubnom lekárstve (zliatiny na korunky a mostíky).
Využitie paládia link
Najväčšia časť sa spotrebuje v automobilových katalyzátoroch. Jemne rozptýlené paládium (napr. Pd/C, kde nosičom paládia je aktívne uhlie) je kľúčovým katalyzátorom v organických syntézach (hydrogenácie, krížové kopulačné reakcie). Používa sa v elektronike (viacvrstvové keramické kondenzátory), šperkárstve (biele zlato) a v dentálnych zliatinách.
Oxid paládnatý link
Oxid paládnatý (PdO) je čierny alebo tmavozelený prášok. Používa sa ako katalyzátor v organickej syntéze.
\( \ce{2Pd(s) + O2(g) -> 2PdO(s)} \)
Chlorid paládnatý link
Chlorid paládnatý (PdCl₂) je tmavočervená hygroskopická látka. V tuhej fáze má reťazovitú polymérnu štruktúru. Je kľúčovou východiskovou zlúčeninou pre syntézu mnohých paládiových katalyzátorov a používa sa pri galvanickom pokovovaní.
Tetrakis(trifenylfosfán)paládium(0) link
Tetrakis(trifenylfosfán)paládium(0) (Pd(P(C₆H₅)₃)₄) je jasnožltá kryštalická látka, citlivá na vzduch. Je jedným z najpoužívanejších homogénnych katalyzátorov pre krížové kopulačné reakcie.
