Moskóvium

Peter Pančík upravené 30.10.2026

Autor: Peter Pančík
Publikované dňa: 18.01.2026
Upravené dňa: 30.10.2026
Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Moskóvium. [cit. 2026-10-30]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/moskovium>.

Verzia článku

Staršie verzie článku si pozrieš po prihlásení.

Voľby tlače

Vrátane ilustračných obrázkov Vrátane blokov Vedeli ste, že…

115 Mc

Moskóvium

Moscovium Pentely (Pniktogény)

Perióda 7

Skupina 15

Objaviteľ: Spojený ústav jadrových výskumov (JINR) a Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) (2003)

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť 289 u

Atómový polomer -

Hustota -

Elektronegativita -

Ionizačná energia -

Elektrónová afinita 35.3 kJ/mol

História objavenia

Moskóvium prvý raz pripravil v roku 2003 spoločný tím vedcov zo Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne v Rusku a z Lawrence Livermore National Laboratory v USA. Terč z amerícia-243 ostreľovali urýchlenými jadrami vápnika-48 a zachytili vznik niekoľkých atómov izotopov ²⁸⁸Mc a ²⁸⁷Mc.

Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) uznala objav v decembri 2015 a v novembri 2016 schválila názov moskóvium so značkou Mc. Prvok je pomenovaný podľa Moskovskej oblasti, v ktorej leží Dubna.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁴ 6d¹⁰ 7p³

Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁴ 6d¹⁰ 7p³

↑ ↓

↑

↑ ↓

Ďalšie články

Bizmut

Bizmut je ťažký krehký kov s ružovkastým leskom, ktorý sa topí pri nízkej teplote a pri tuhnutí, podobne ako voda, zväčšuje objem. Patrí k najmenej toxickým ťažkým kovom, preto nahrádza olovo v brokoch a závažiach a jeho nízkotaviteľné zliatiny sa používajú v hasiacich systémoch, kde sa pri požiari roztopia a uvoľnia vodu. Jeho soli sa vo vode menia na nerozpustné zásadité soli, ktoré sa používajú v liekoch proti žalúdočným ťažkostiam.

Čítať článok

9 (1) 30.10.2026

Chalkogény

Chalkogény majú šesť valenčných elektrónov a do oktetu im chýbajú dva. Skupina sa začína plynným kyslíkom a končí rádioaktívnym kovom polóniom. Smerom nadol rastie kovový charakter prvkov a stálosť ich hydridov klesá. Najviac sa od seba líšia prví dvaja členovia skupiny. Kyslík tvorí malé molekuly s dvojitou väzbou, a preto je to plyn. Síra tvorí kruhy a reťazce atómov spojených jednoduchými väzbami a je tuhá.

Čítať článok

28 (20) 30.10.2026

Kyslík

Kyslík je najrozšírenejší prvok zemskej kôry a tvorí pätinu vzduchu. Takmer všetok voľný kyslík vytvorili fotosyntézou rastliny, riasy a sinice. Živé organizmy ho potrebujú na dýchanie. S väčšinou prvkov sa zlučuje na oxidy a prudké zlučovanie s kyslíkom poznáme ako horenie. Okrem dikyslíka tvorí kyslík aj ozón, ktorý je pri zemi toxický. Vysoko v stratosfére však ozón pohlcuje ultrafialové žiarenie Slnka a chráni život na Zemi.

Čítať článok

34 (25) 30.10.2026

Poradie	Prvok	Hodnota

...