Objav: Blízky východ (cca 9000 p.n.l.)
Izolácia: Blízky východ / Anatólia (cca 5000 p.n.l.)
T. topenia
1084.62 °C
T. varu
2562 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
63.5463 u
Atómový polomer
135 pm
Hustota
8960 kg/m³
Elektronegativita
1.90
Ionizačná energia
745.5 kJ/mol
Elektrónová afinita
119.235 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Známa v staroveku (rýdza forma od 9000 pred Kr.; tavenie z rudy od 5000 pred Kr.).
- Je to červenohnedý kov s charakteristickým vysokým leskom; je veľmi dobrým vodičom elektrického prúdu a tepla (po striebre najlepší).
- Je kujná a ťažná, dá sa ľahko tvarovať na plechy a drôty.
- Patrí medzi prechodné prvky (11. skupina).
- Na vlhkom vzduchu sa postupne pokrýva charakteristickou zelenou vrstvou patiny (zásaditý uhličitan meďnatý, tzv. medenka).
- Rozpúšťa sa v oxidujúcich kyselinách (napr. kyselina dusičná HNO₃, koncentrovaná kyselina sírová H₂SO₄ za tepla); v neoxidujúcich kyselinách sa nerozpúšťa bez prítomnosti oxidačného činidla.
- Najbežnejšie oxidačné stavy sú +I (meďný, Cu⁺) a +II (meďnatý, Cu²⁺).
- V oxidačnom stave +I tvorí komplexy najčastejšie s koordinačným číslom 4 (tetraedrická geometria, napr. anión tetrakyanomeďnanový [Cu(CN)₄]³⁻) alebo 2 (lineárna geometria, napr. anión dichloromeďnanový [CuCl₂]⁻).
- V oxidačnom stave +II tvorí komplexy najčastejšie s koordinačným číslom 4 (štvorcovo planárna geometria, napr. katión tetraamminmeďnatý [Cu(NH₃)₄]²⁺) alebo 6 (často Jahn-Tellerovsky deformovaná oktaedrická geometria, napr. v pentahydráte síranu meďnatého CuSO₄·5H₂O).
- V prírode sa vyskytuje rýdza (elementárna meď) aj viazaná v mnohých mineráloch, ako sú chalkopyrit (CuFeS₂), chalkozín (Cu₂S), kuprit (Cu₂O), malachit (Cu₂(OH)₂CO₃) a azurit (Cu₃(OH)₂(CO₃)₂).
- Je kľúčovým kovom v elektrotechnike (elektrické vodiče, káble, integrované obvody), na výrobu potrubí pre rozvod vody a plynu, chladičov a výmenníkov tepla.
- Používa sa na razenie mincí a je dôležitou súčasťou mnohých zliatin, ako sú mosadz (meď a zinok) a bronz (meď a cín).
- Zlúčeniny medi, napríklad síran meďnatý (modrá skalica), sa používajú ako fungicídy v poľnohospodárstve, ako pigmenty a katalyzátory.
- Meď je aj dôležitý biogénny prvok pre niektoré organizmy − napr. modré dýchacie farbivo niektorých hlavonožcov, pavúkov a kôrovcov − hemocyanín − obsahuje vo svojej molekule meď.
Využitie medi link
Meď je jedným z najdôležitejších technických kovov. Približne 60 % produkcie sa spotrebuje v elektrotechnike na výrobu vodičov, káblov, vinutí motorov a transformátorov. V stavebníctve sa používa na strešné krytiny, odkvapy a vodovodné potrubia. Tvorí dôležité zliatiny, ako sú bronz (Cu-Sn) a mosadz (Cu-Zn). Používa sa na výrobu mincí, kuchynského riadu a v umení. Zlúčeniny medi slúžia ako katalyzátory, pigmenty a fungicídy.
Síran meďnatý (Modrá skalica) link
Síran meďnatý (CuSO₄·5H₂O) je modrá kryštalická látka (štruktúra [Cu(H₂O)₄]SO₄·H₂O), dobre rozpustná vo vode. Bezvodý CuSO₄ je biely. Pripravuje sa napríklad rozpúšťaním oxidu meďnatého v kyseline sírovej:
\( \ce{CuO(s) + H2SO4(aq) -> CuSO4(aq) + H2O(l)} \)
Používa sa pri galvanickom pomedení, ako fungicíd (napr. súčasť Bordóvskej zmesi na ochranu viniča), na impregnáciu dreva, ako sušidlo a v analytickej chémii (napr. Fehlingovo činidlo). V terapii sa môže využiť jeho emetický (vyvolávajúci zvracanie) účinok.
Síran meďný link
Síran meďný (Cu₂SO₄) je biela, nestabilná zlúčenina. Pri rozpúšťaní vo vode disproporcionuje na elementárnu meď a síran meďnatý:
\( \ce{Cu2SO4(s) -> Cu(s) + CuSO4(aq)} \)
Oxid meďnatý link
Oxid meďnatý (CuO) je čierny prášok, nerozpustný vo vode. Je to zásaditý oxid. Pripravuje sa termickým rozkladom hydroxidu meďnatého, dusičnanu meďnatého alebo uhličitanu meďnatého:
\( \ce{Cu(OH)2(s) ->[t] CuO(s) + H2O(g)} \)
Používa sa ako pigment v keramike a sklárstve, ako katalyzátor, v pyrotechnike (na modré sfarbenie plameňa) a ako súčasť niektorých vysokoteplotných supravodičov.
Oxid meďný link
Oxid meďný (Cu₂O) je červený prášok, nerozpustný vo vode. Je to polovodič. Vzniká napríklad redukciou meďnatých solí v alkalickom prostredí (napr. Fehlingova reakcia s aldehydmi alebo hydrazínom):
\( \ce{2Cu^{2+}(aq) + R-CHO(aq) + 4OH^{-}(aq) -> Cu2O(s) + R-COOH(aq) + 2H2O(l)} \)
Používa sa ako pigment (antikorózne nátery na lode), fungicíd a v fotovoltaike.
Chlorid meďný link
Chlorid meďný (CuCl) je biela kryštalická látka, na vzduchu vplyvom vlhkosti a oxidácie zelenie. Málo rozpustný vo vode, rozpúšťa sa v koncentrovanej HCl a roztoku amoniaku za tvorby komplexov. Pripravuje sa napríklad redukciou vodného roztoku meďnatého pomocou oxidu siričitého:
\( \ce{2CuCl2(aq) + SO2(g) + 2H2O(l) -> 2CuCl(s) + H2SO4(aq) + 2HCl(aq)} \)
Používa sa ako katalyzátor v organickej syntéze (napr. Sandmeyerova reakcia) a ako absorbent CO.
Chlorid meďnatý link
Chlorid meďnatý (CuCl₂) (bezvodý je žltohnedý, dihydrát CuCl₂·2H₂O je modrozelený) je hygroskopický a dobre rozpustný vo vode. Bežný spôsob prípravy zahŕňa reakciu oxidu meďnatého s kyselinou chlorovodíkovou:
\( \ce{CuO(s) + 2HCl(aq) -> CuCl2(aq) + H2O(l)} \)
Používa sa ako katalyzátor, moridlo v textilnom priemysle a v pyrotechnike.
