Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Chempedia.sk: Látky a skupenstvá. [cit. 2025-04-03]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/vseobecna-chemia/latky-a-skupenstva>.
Chémia je prírodná veda, ktorá sa zaoberá látkami a ich chemickými premenami. Skúma zloženie a vnútornú štruktúru látok.
Chémia sa zaoberá:
- Zložením hmoty.
- Vlastnosťami látok.
- Premenami látok chemickými reakciami.
Predmetom chémie sú chemické deje, teda chemické reakcie a procesy, ktoré vedú ku kvalitatívnym zmenám látok. Chémia sa zameriava na vedecké objasňovanie podstaty chemického deja, ktorý je spoločný rôznym typom chemických reakcií, ale odlišuje ich od iných, nechemických zmien. Skúma látkové zmeny chemických prvkov a zlúčenín.
Látka je hmota zložená z častíc. Chemik nazýva materiály, z ktorých sú vyrobené predmety, látkami. Látky nemusia byť len tuhé, ale aj kvapalné (voda, benzín) a plynné (vzduch, zemný plyn). Chémia je veda o látkach a ich premenách na iné látky.
Látky charakterizujeme a rozlišujeme pomocou ich vlastností:
- Skupenstvo (tuhé, kvapalné, plynné)
- Hustota
- Vzhľad (farba, lesk, kryštálový tvar)
- Tvárnosť (krehkosť, kujnosť, ťažnosť, pružnosť)
- Vôňa
- Chuť
- Správanie sa pri zahrievaní (topí sa, zuhoľnatie, rozkladá sa, horí)
- Horľavosť
- Rozpustnosť v rôznych rozpúšťadlách
- Magnetické vlastnosti
- Elektrická vodivosť
Skupenstvá látok link
Skupenstvá látok sa charakterizujú predovšetkým usporiadaním častíc. Látky sa môžu vyskytovať v plynných, kvapalných alebo tuhých skupenstvách v závislosti od vonkajších podmienok, povahy častíc a súdržných síl medzi nimi. Pri extrémne vysokých teplotách sa atómy prvkov uvoľňujú a prechádzajú do plazmy.
Plynné skupenstvo (g) link
Častice v plynoch majú veľmi malú súdržnosť a pohybujú sa voľne a rovnomerne v celom objeme. Ich pohyb je rýchly a neusporiadaný, pričom plyny sú tvarovo prispôsobivé – nemajú pevný tvar ani stály objem. Ich objem sa mení v závislosti od zmien teploty a tlaku.
Skupenské premeny plynov zahŕňajú procesy, pri ktorých sa plyn mení na kvapalinu alebo tuhú látku a naopak. Kondenzácia (skvapalňovanie) nastáva, keď sa plyn ochladí a prejde do kvapalného skupenstva. Pri spätnom prechode kvapaliny na plyn dochádza k vyparovaniu. Ak sa plyn mení priamo na tuhú látku, prebieha desublimácia, a naopak, ak sa tuhá látka mení priamo na plyn, ide o sublimáciu.
| Skupenská premena | Prechod | Príklad |
|---|---|---|
| 💧 Kondenzácia | Plyn → Kvapalina | Vodná para sa mení na kvapky rosy |
| 💨 Vyparovanie | Kvapalina → Plyn | Voda sa odparuje z jazera |
| ❄️ Desublimácia | Plyn → Tuhá látka | Vytváranie snehových vločiek priamo z vodnej pary |
| 🌫️ Sublimácia | Tuhá látka → Plyn | Suchý ľad sa mení na oxid uhličitý |
Kvapalné skupenstvo (l) link
Častice v kvapalinách sú usporiadané tesnejšie ako v plynoch, ale stále majú dostatočnú pohyblivosť. Kvapaliny majú stály objem, ale nemajú stály tvar, preto sa dokážu tvarovo prispôsobiť.
Skupenské premeny kvapalín zahŕňajú viacero procesov. Vyparovanie je postupný prechod kvapaliny na plynné skupenstvo, ktorý prebieha len na povrchu kvapaliny pri rôznych teplotách. Naopak, pri spätnom prechode plynu na kvapalinu dochádza ku kondenzácii. Ak kvapalina mení skupenstvo na tuhé, hovoríme o tuhnutí, a ak sa tuhá látka mení na kvapalinu, prebieha topenie.
| Skupenská premena | Prechod | Príklad |
|---|---|---|
| ❄️ Tuhnutie | Kvapalina → Tuhá látka | Voda sa mení na ľad pri 0 °C |
| 🧊 Topenie | Tuhá látka → Kvapalina | Ľad sa topí na vodu pri 0 °C |
| 💨 Vyparovanie | Kvapalina → Plyn | Voda sa odparuje z mokrej cesty |
| 💧 Kondenzácia | Plyn → Kvapalina | Vodná para sa mení na kvapky na skle |
Tuhé skupenstvo (s) link
Častice v tuhých látkach majú veľkú súdržnosť a obmedzenú pohyblivosť. Molekuly, atómy alebo ióny vytvárajú trojrozmernú sieť, ktorá tuhým látkam zabezpečuje stály tvar aj objem. Organizované usporiadanie častíc sa prejavuje rôznymi kryštálovými formami. Látky, ktoré sú tvarovo a objemovo stále, ale nemajú pravidelné vnútorné usporiadanie, sa označujú ako tuhé amorfné látky. Pri teplotách blížiacich sa k absolútnej nule sú všetky látky v tuhom skupenstve.
Skupenské premeny tuhých látok zahŕňajú procesy, pri ktorých sa tuhá látka mení na kvapalinu alebo plyn a naopak. Topenie je premena tuhého skupenstva na kvapalné, pričom množstvo tepla potrebného na túto premenu sa nazýva skupenské teplo topenia. Pri opačnom procese dochádza k tuhnutiu. Ak sa tuhá látka mení priamo na plyn, hovoríme o sublimácii. Naopak, keď plyn prechádza priamo do tuhého skupenstva, ide o proces nazývaný desublimácia.
| Skupenská premena | Prechod | Príklad |
|---|---|---|
| 🧊 Topenie | Tuhá látka → Kvapalina | Ľad sa topí na vodu pri 0 °C |
| ❄️ Tuhnutie | Kvapalina → Tuhá látka | Voda sa mení na ľad pri 0 °C |
| 🌫️ Sublimácia | Tuhá látka → Plyn | Suchý ľad (CO₂) sa mení na plyn |
| ❄️ Desublimácia | Plyn → Tuhá látka | Vytváranie námrazy priamo z vodnej pary |
Plazma link
V plazme môžu vedľa seba nezávisle existovať atómové jadrá a elektróny, pričom celá sústava je navonok elektroneutrálna. Plazma vzniká pri veľmi vysokých teplotách (nad 10⁶ °C) alebo v silnom elektrickom poli.
Zloženie látok link
Všetky látky okolo nás sú tvorené malými časticami, ktoré určujú ich vlastnosti. Môžu to byť:
- Atómy – základné stavebné jednotky prvkov, ktoré si zachovávajú ich chemické vlastnosti.
- Molekuly – častice zložené z dvoch alebo viacerých atómov, napríklad kyslík (O₂) alebo voda (H₂O).
- Ióny – nabité častice, ktoré vznikajú stratou alebo prijatím elektrónov (napr. Na⁺, Cl⁻).
Látky kategorizujeme na:
- Chemicky čisté látky – obsahujú iba jeden typ častíc (prvky alebo zlúčeniny).
- Zmesi – obsahujú viacero rôznych látok, napríklad vzduch alebo roztoky.
