Dejiny chémie

Chémia ako prírodovedný odbor sa zaoberá zložením hmoty, vlastnosťami látok a ich premenami prostredníctvom chemických reakcií. Jej vývoj prebiehal v rôznych etapách, od starovekých filozofických úvah a alchýmie až po moderné technológie, ako je umelá inteligencia.

Staroveká chémia a alchýmia link

• 5. storočie pred n. l.: Grécki filozofi Leukippos a Demokritos vyslovili myšlienku, že látky sa skladajú z neviditeľných, nedeliteľných častíc – atómov (gr. atomos = nedeliteľný). Tento názor však nebol dlho uznávaný a časom sa naň zabudlo.
• Alchymisti (stredovek): Predchodcovia chemikov sa venovali rozpúšťaniu prírodných látok, hľadaniu univerzálneho rozpúšťadla (alkagest) a elixíru nesmrteľnosti. Objavili a preštudovali vlastnosti mnohých rozpúšťadiel a procesov.

Chémia v novoveku (17. - 19. storočie) link

• Koniec 18. storočia: Anglický vedec John Dalton oživil atómovú teóriu a formuloval zákonitosti zlučovania prvkov. Dalton tvrdil, že prvky sú zložené z atómov, ktoré sú pre každý prvok rovnaké. Pri chemických reakciách sa atómy spájajú, oddeľujú a preskupujú, ale nemôžu zanikať ani vznikať.
• Začiatok 19. storočia: Jöns Jacob Berzelius zaviedol symbolické označovanie chemických prvkov.
• 1824 – 1828: Friedrich Wöhler syntetizoval kyselinu šťaveľovú a neskôr močovinu, čím vyvrátil predstavu, že organické zlúčeniny môžu vzniknúť len v živých organizmoch.
• 1863: John Newlands zoradil prvky do radu podľa stúpajúcej atómovej váhy a formuloval tzv. zákon oktáv.
• 1869: Dmitrij Mendelejev objavil periodický zákon a zostavil periodickú tabuľku prvkov.

Prelom 19. a 20. storočia link

• 1896: Henri Becquerel objavil fenomén rádioaktivity, neskôr ho rozvinuli Marie Curie-Sklodowská a Pierre Curie.
• 1897: Joseph John Thomson objavil elektrón a navrhol pudingový model atómu.
• 1905: Albert Einstein v článku o Brownovom pohybe poskytol prvý presvedčivý dôkaz existencie atómov, čo pomohlo definitívne potvrdiť ich reálnu existenciu.
• 1909: Ernest Rutherford spolu s Hansom Geigerom a Ernestom Marsdenom uskutočnili slávny Rutherfordov rozptylový experiment (zlatá fólia), ktorý dokázal, že atómy majú malé husté jadro obklopené obalom elektrónov.
• 1911: Ernest Rutherford objavil protón a popísal štruktúru atómového jadra.
• 1913: Niels Bohr vytvoril model atómu, ktorý vysvetľoval kvantové vlastnosti elektrónov.

Chémia v 20. storočí link

• 1920 – 1930: Rozvoj kvantovej mechaniky, Schrödingerova rovnica opísala správanie elektrónov v atóme.
• 1907 – 1950: Syntéza polymérov, objav syntetických plastov (napr. bakelit) spôsobil priemyselnú revolúciu v materiálových vedách.
• 1953: Identifikácia DNA ako nositeľa genetickej informácie (Watson a Crick).
• 1955: Prvýkrát bol atóm priamo pozorovaný pomocou elektrónového mikroskopu.
• 1964: Murray Gell-Mann a George Zweig predložili teóriu kvarkov, čím sa ukázalo, že protóny a neutróny sú zložené z ešte menších častíc.
• 1911 – 1986: Výskum supravodivosti a supratekutosti priniesol nové poznatky o vlastnostiach materiálov pri extrémne nízkych teplotách.

Moderná chémia (21. storočie) link

• IUPAC: Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu stanovuje pravidlá chemického názvoslovia a nomenklatúry.
• Zelená chémia: Udržateľné technológie a ekologické postupy na znižovanie vplyvu priemyselných procesov na životné prostredie.
• Nanotechnológie: Skúmanie a manipulácia materiálov na úrovni atómov a molekúl prináša revolúčné aplikácie v medicíne, energetike a elektronike.
• Umelá inteligencia v chémii: AI pomáha pri návrhu štruktúr a vlastností chemických zlúčenín, urýchľujuce objavy nových liečiv a materiálov.
• AlphaFold a predikcia štruktúr proteínov: V roku 2020 spoločnosť DeepMind vyvinula AlphaFold, umelú inteligenciu, ktorá dokáže s vysokou presnosťou predpovedať 3D štruktúru proteínov. Tento objav dramaticky urýchlil výskum v biochémii a medicíne.