© Chempedia.sk 2025

Acidobázické reakcie

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Chempedia.sk: Acidobázické reakcie. [cit. 2025-04-03]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/vseobecna-chemia/acidobazicke-reakcie>.

Acidobázická reakcia, známa aj ako protolytická reakcia, je typ chemickej reakcie, pri ktorej dochádza k prenosu protónu (katiónu H⁺) medzi dvoma chemickými druhmi. Tieto reakcie sa vyznačujú tým, že kyselina (podľa Brønstedovej teórie definovaná ako donor protónu) reaguje so zásadou (podľa Brønstedovej teórie definovaná ako akceptor protónu).

Podľa rôznych teórií sa kyseliny a zásady definujú odlišne, preto si najprv vysvetlíme ich základné vlastnosti.

Teória kyselín a zásad link

Arrheniova teória definuje kyseliny ako látky, ktoré vo vodnom roztoku odštiepujú katióny vodíka (H⁺), a zásady ako látky, ktoré odštiepujú hydroxidové anióny (OH⁻). Táto teória je však obmedzená len na vodné prostredie.

Brønstedova a Lowryho teória, vypracovaná v roku 1923, rozšírila definíciu kyselín a zásad: kyseliny sú donory protónov (H⁺) a zásady sú ich akceptory. Táto teória nie je viazaná na konkrétne rozpúšťadlo a umožňuje acidobázické reakcie aj v nevodných prostrediach.

KritériumArrheniova teóriaBrønstedova-Lowryho teória
Definícia kyselinyLátka, ktorá uvoľňuje H⁺ vo vodeDonor protónu (H⁺)
Definícia zásadyLátka, ktorá uvoľňuje OH⁻ vo vodeAkceptor protónu (H⁺)
Rozsah platnostiIba vo vodných roztokochAj v nevodných prostrediach
Príklad zásadyNaOH (uvoľňuje OH⁻)NH₃ (prijíma H⁺ → NH₄⁺)
Mechanizmus reakcieDisociácia vo vodePrenos protónu medzi látkami
Tab. Porovnanie Arrheniovej a Brønstedovej-Lowryho teórie kyselín a zásad

Disociačná konštanta link

Sila kyselín a zásad závisí od ich schopnosti disociovať vo vodnom roztoku. Disociácia je proces, pri ktorom kyselina alebo zásada uvoľňuje ióny do roztoku. Na určenie sily kyselín a zásad sa používajú disociačné konštanty \( K_a \) pre kyseliny a \( K_b \) pre zásady.

Čím je hodnota \( K_a \) väčšia, tým je kyselina silnejšia a ľahšie odovzdáva protón. Naopak, čím je hodnota \( K_b \) väčšia, tým je zásada silnejšia a lepšie viaže protón. Hodnoty týchto konštánt závisia aj od teploty.

Pre jednoduchšiu interpretáciu sa namiesto \( K_a \) a \( K_b \) často používa ich logaritmická hodnota, označovaná ako pKa a pKb. Tie sa vypočítajú podľa vzorca:

\( pK_a = -\log K_a \)

\( pK_b = -\log K_b \)

Silné kyseliny link

Silné kyseliny sa vo vode takmer úplne disociujú a majú vysoké hodnoty disociačných konštánt \( K_a \).

Kyselina\( K_a \)\( pK_a \)
Perchlorová (HClO₄)10¹⁰-10
Jodovodíková (HI)3 × 10⁹-9
Dusičná (HNO₃)2 × 10¹-1.3
Chlorovodíková (HCl)1.3 × 10⁶-6
Tab. Silné kyseliny

Slabé kyseliny link

Slabé kyseliny sa vo vode disociujú len čiastočne, pričom v roztoku existuje rovnováha medzi nedisociovanou kyselinou a jej iónmi.

V prípade kyselín, ktoré môžu odštiepiť viacero protónov, sa zvyčajne uvádzajú jednotlivé stupne disociácie spolu s príslušnými disociačnými konštantami (K₁, K₂, K₃), pričom každý ďalší stupeň je slabší ako predchádzajúci. Tento fenomén je podrobnejšie vysvetlený v nasledujúcej kapitole.
Kyselina\( K_a \)\( pK_a \)
Octová (CH₃COOH)1.75 × 10⁻⁵4.76
Benzoová (C₆H₅COOH)6.29 × 10⁻⁵4.20
Uhličitá (H₂CO₃, K1)4.45 × 10⁻⁷6.35
Tab. Slabé kyseliny

Protickosť kyselín link

Kyseliny môžu disociovať rôznym spôsobom podľa toho, koľko protónov môžu odštiepiť:

  • Monoprotické kyseliny odštiepujú jeden protón, napríklad kyselina chlorovodíková (HCl) alebo octová (CH₃COOH).
  • Diprotické kyseliny môžu odštiepiť dva protóny, napríklad kyselina uhličitá (H₂CO₃).
  • Triprotické kyseliny môžu odštiepiť tri protóny, napríklad kyselina fosforečná (H₃PO₄).

Príklad: Postupná disociácia kyseliny fosforečnej (H₃PO₄) v troch stupňoch:

\( \text{H}_3\text{PO}_4 (aq) + \text{H}_2\text{O} (l) \rightleftharpoons \text{H}_3\text{O}^+ (aq) + \text{H}_2\text{PO}_4^- (aq) \quad K_{a1} = 7.5 \times 10^{-3} \)

\( \text{H}_2\text{PO}_4^- (aq) + \text{H}_2\text{O} (l) \rightleftharpoons \text{H}_3\text{O}^+ (aq) + \text{HPO}_4^{2-} (aq) \quad K_{a2} = 6.2 \times 10^{-8} \)

\( \text{HPO}_4^{2-} (aq) + \text{H}_2\text{O} (l) \rightleftharpoons \text{H}_3\text{O}^+ (aq) + \text{PO}_4^{3-} (aq) \quad K_{a3} = 4.2 \times 10^{-13} \)

KyselinaVzorecTyp
ChlorovodíkováHClMonoprotická
OctováCH₃COOHMonoprotická
UhličitáH₂CO₃Diprotická
Šťavelová(COOH)₂Diprotická
FosforečnáH₃PO₄Triprotická
Tab. Príklady kyselín podľa počtu odštiepiteľných protónov

Silné zásady link

Silné zásady vo vode úplne disociujú na katióny kovu a hydroxidové anióny OH⁻. Ich disociačné konštanty \( K_b \) sú vysoké \( (K_b > 10^{-2} ) \), čo znamená, že majú veľkú schopnosť prijímať protóny.

Zásada\( K_b \)\( pK_b \)
Hydroxid sodný (NaOH)Veľmi vysoké≈ -1
Hydroxid draselný (KOH)Veľmi vysoké≈ -1
Tab. Silné zásady

Slabé zásady link

Slabé zásady reagujú s vodou len čiastočne a len malá časť ich molekúl prijíma protón. V roztoku existuje rovnováha medzi neprotonovanou zásadou a jej konjugovanou kyselinou.

Zásada\( K_b \)\( pK_b \)
Amoniak (NH₃)1.8 × 10⁻⁵4.74
Anilín (C₆H₅NH₂)3.83 × 10⁻¹⁰9.42
Pyridín (C₅H₅N)1.71 × 10⁻⁹8.77
Tab. Slabé zásady

Konjugované kyseliny a zásady link

V acidobázických reakciách podľa Brønstedovej-Lowryho teórie existujú tzv. konjugované kyseliny a zásady. Tento koncept popisuje páry látok, ktoré sa líšia iba jedným protónom (H⁺). Každá kyselina má svoju konjugovanú zásadu a každá zásada má svoju konjugovanú kyselinu.

Všeobecná schéma tejto reakcie je:

\( \text{Kyselina (HA)} + \text{Zásada (B)} \rightleftharpoons \text{Konjugovaná zásada (A⁻)} + \text{Konjugovaná kyselina (BH⁺)} \)

  • Konjugovaná kyselina vzniká, keď zásada prijme protón (H⁺). Táto nová látka je schopná tento protón neskôr odovzdať, preto sa správa ako kyselina.
  • Konjugovaná zásada vzniká, keď kyselina odovzdá protón (H⁺). Táto nová látka je schopná protón opäť prijať, preto sa správa ako zásada
Pôvodná kyselinaKonjugovaná zásadaPôvodná zásadaKonjugovaná kyselina
H₂OOH⁻NH₃NH₄⁺
HClCl⁻H₂OH₃O⁺
H₂SO₄HSO₄⁻NH₃NH₄⁺
HNO₃NO₃⁻H₂OH₃O⁺
CH₃COOHCH₃COO⁻H₂OH₃O⁺
Tab. Príklady konjugovaných párov

Napríklad pri reakcii kyseliny chlorovodíkovej (HCl) s vodou prebieha prenos protónu nasledovne:

\( \text{HCl} + \text{H}_2\text{O} \rightleftharpoons \text{Cl}^- + \text{H}_3\text{O}^+ \)

  • HCl odovzdá H⁺, čím sa z neho stáva Cl⁻ (konjugovaná zásada).
  • H₂O prijme H⁺ a premení sa na H₃O⁺ (konjugovaná kyselina).

Naopak, pri reakcii amoniaku (NH₃) s vodou dochádza k opačnému procesu:

\( \text{NH}_3 + \text{H}_2\text{O} \rightleftharpoons \text{NH}_4^+ + \text{OH}^- \)

  • NH₃ prijme H⁺ a premení sa na NH₄⁺ (konjugovaná kyselina).
  • H₂O odovzdá H⁺, čím sa z neho stáva OH⁻ (konjugovaná zásada).

Sila kyseliny a jej konjugovanej zásady (a naopak, sila zásady a jej konjugovanej kyseliny) sú navzájom prepojené:

  • Silná kyselinaslabú konjugovanú zásadu (napr. HCl → Cl⁻).
  • Slabá kyselinasilnú konjugovanú zásadu (napr. CH₃COOH → CH₃COO⁻).
  • Silná zásadaslabú konjugovanú kyselinu (napr. OH⁻ → H₂O).
  • Slabá zásadasilnú konjugovanú kyselinu (napr. NH₃ → NH₄⁺).

Typy acidobázických reakcií link

Acidobázické reakcie zahŕňajú chemické procesy, pri ktorých dochádza k prenosu protónov (H⁺) medzi kyselinami a zásadami. Na základe ich mechanizmu a výsledných produktov rozlišujeme tri hlavné typy:

  • Autoprotolýza vody a pH – rovnovážna reakcia medzi molekulami vody, ktorá vedie k tvorbe oxóniových (H₃O⁺) a hydroxidových (OH⁻) iónov, čím sa určuje hodnota pH.
  • Neutralizácia – reakcia kyseliny a zásady za vzniku soli a vody.
  • Hydrolýza solí – interakcia iónov soli s vodou, ktorá môže meniť pH roztoku.

Autoprotolýza vody a pH link

Autoprotolýza vody je špeciálny prípad acidobázickej reakcie, pri ktorej molekula vody reaguje sama so sebou. Jedna molekula vody sa správa ako kyselina (donor protónu) a druhá molekula vody sa správa ako zásada (akceptor protónu).

Chemická rovnica autoprotolýzy vody vyzerá takto:

\( \text{H}_2\text{O} + \text{H}_2\text{O} \rightleftharpoons \text{H}_3\text{O}^+ + \text{OH}^- \)

V tejto rovnici:

  • Jedna molekula vody odovzdá protón (H⁺) a stáva sa hydroxidovým aniónom (OH⁻). OH⁻ je konjugovaná zásada vody ako kyseliny.
  • Druhá molekula vody prijme protón (H⁺) a stáva sa oxóniovým katiónom (H₃O⁺). H₃O⁺ je konjugovaná kyselina vody ako zásady.

Autoprotolýza vody je teda protolytická reakcia, pri ktorej dochádza k prenosu protónu medzi dvoma molekulami vody. Voda v tejto reakcii vystupuje ako amfotérna látka, čo znamená, že môže reagovať ako kyselina aj ako zásada.

Prítomnosť oxóniových (H₃O⁺) a hydroxidových (OH⁻) iónov v čistej vode je dôsledkom tejto reakcie. Aj keď je miera autoprotolýzy vody veľmi malá, tieto ióny sú zodpovedné za slabú elektrickú vodivosť čistej vody.

V dôsledku autoprotolýzy vody v čistej vode vznikajú rovnaké koncentrácie H₃O⁺ a OH⁻.

Pri teplote 25 °C platí:

\( [\text{H}_3\text{O}^+] = [\text{OH}^-] = 10^{-7} \text{ mol/l} \)

Tento výsledok vedie k definícii neutrálneho pH:

\( pH = -\log [\text{H}_3\text{O}^+] = -\log (10^{-7}) = 7 \)

Preto čistá voda pri 25 °C má pH = 7 a považuje sa za neutrálnu. Ak sa do vody pridá kyselina, koncentrácia H₃O⁺ stúpne a pH klesne. Ak sa pridá zásada, koncentrácia H₃O⁺ klesne a pH stúpne.

pH je mierkou na určovanie kyslosti alebo zásaditosti roztokov. Rozsah pH je obvykle od 0 do 14, pričom:

Typ roztokupHKoncentrácia H₃O⁺
Silne kyslý roztok< 3> 10⁻³ mol/l
Slabo kyslý roztok3 – 710⁻³ – 10⁻⁷ mol/l
Neutrálna voda710⁻⁷ mol/l
Slabo zásaditý roztok7 – 1110⁻⁷ – 10⁻¹¹ mol/l
Silne zásaditý roztok> 11< 10⁻¹¹ mol/l
Tab. Rozsah pH

Na meranie pH používame dve hlavné metódy:

  • Indikátory – chemické látky, ktoré menia farbu podľa pH roztoku.
  • pH metre – presné prístroje, ktoré merajú pH pomocou sklenenej elektródy.
IndikátorFarba v kyslom prostredíFarba v zásaditom prostredípH prechodové rozpätie
Metylová oranžČervenáŽltá3,1 – 4,4
FenolftaleínBezfarebnýFialový8,3 – 10,0
Tab. Indikátory pH

Neutralizácia link

Neutralizácia je chemická reakcia medzi kyselinou a zásadou, pri ktorej vznikajú soľ a voda. Hlavným mechanizmom neutralizácie vo vodných roztokoch je reakcia oxóniových katiónov (H₃O⁺) s hydroxidovými aniónmi (OH⁻), pričom vznikajú málo disociované molekuly vody.

Všeobecná chemická rovnica neutralizácie:

kyselina + zásada → soľ + voda

ReakciaMolekulová rovnicaSkrátená iónová rovnica
Kyselina chlorovodíková + hydroxid sodnýHCl + NaOH → NaCl + H₂OH₃O⁺ + OH⁻ → 2H₂O
Kyselina sírová + hydroxid draselnýH₂SO₄ + 2 KOH → K₂SO₄ + 2 H₂O2H₃O⁺ + 2OH⁻ → 4H₂O
Kyselina octová + hydroxid sodnýCH₃COOH + NaOH ⇌ CH₃COONa + H₂OCH₃COO⁻ + H₃O⁺ → CH₃COOH + H₂O
Tab. Príklady neutralizačných reakcií

Neutralizácia je jednou z najdôležitejších chemických reakcií, ktorá má široké praktické využitie v analytickej chémii, priemysle aj medicíne. Okrem toho pomáha udržiavať rovnováhu pH v rôznych biologických a environmentálnych systémoch.

Medzi najdôležitejšie aplikácie patria:

  • Neutralizačné titrácie – používajú sa na stanovenie koncentrácie kyselín a zásad v rôznych roztokoch, ako sú nápoje, potraviny alebo odpadové vody.
  • Úprava odpadových vôd – neutralizácia sa využíva na odstraňovanie nežiaducich kyselín a zásad z priemyselných odpadových vôd, čím sa znižuje ich škodlivý vplyv na životné prostredie.
  • Príprava solí – mnoho priemyselných solí sa vyrába práve neutralizačnými reakciami medzi kyselinami a zásadami.
  • Regulácia pH – v biologických systémoch (napr. v krvi) pomáhajú neutralizačné reakcie udržiavať stabilné pH pre správne fungovanie enzýmov.
  • Výroba hydroxidu sodného (NaOH) – pri elektrolýze roztoku chloridu sodného (NaCl) sa ako vedľajší produkt tvorí hydroxid sodný, ktorý sa používa v neutralizáciách.
  • Odstraňovanie kyselín v žalúdkuantacidá neutralizujú žalúdočnú kyselinu a zmierňujú pálenie záhy.
  • Neutralizácia kyslosti slín – žuvačky môžu pomáhať neutralizovať kyslosť v ústach a chrániť zubnú sklovinu.

Hydrolýza solí link

Hydrolýza solí je reakcia rozpustenej soli s vodou, pri ktorej môžu vznikať oxóniové ióny (H₃O⁺) alebo hydroxidové ióny (OH⁻), čím sa mení pH roztoku.

  • Soli zo silnej kyseliny a silnej zásady sa nehydrolyzujú → pH = 7
  • Soli zo slabej kyseliny a silnej zásady vytvárajú zásaditý roztok → pH > 7
  • Soli zo silnej kyseliny a slabej zásady vytvárajú kyslý roztok → pH < 7
  • Soli zo slabej kyseliny a slabej zásady môžu byť kyslé, neutrálne alebo zásadité, podľa ich vlastností.
Typ soliPríkladpH roztokuDôvod
Silná kyselina + silná zásadaNaCl, KNO₃Neutrálne (pH = 7)Ani katión, ani anión nereaguje s vodou.
Slabá kyselina + silná zásadaNa₂CO₃, CH₃COONaZásadité (pH > 7)Anión hydrolyzuje a tvorí OH⁻.
Silná kyselina + slabá zásadaNH₄Cl, FeCl₃Kyslé (pH < 7)Katión hydrolyzuje a tvorí H₃O⁺.
Slabá kyselina + slabá zásadaCH₃COONH₄Závisí od \( K_a \) a \( K_b \)pH určuje rovnováha medzi kyslosťou katiónu a zásaditosťou aniónu.
Tab. Vplyv hydrolýzy na pH roztoku

Praktický význam hydrolýzy solí je v týchto oblastiach:

  • Úprava pH pôdy a vody – kontrola kyslosti/zásaditosti.
  • Biologické procesy – regulácia pH krvi a buniek.
  • Analytická chémia – určovanie pH neznámych roztokov.
  • Priemyselné aplikácie – úprava chemických reakcií v laboratóriách a pri výrobe liekov, hnojív či potravín.

Príklady reakcií hydrolýzy link

Kyslá hydrolýza (NH₄Cl → kyslý roztok):

\( \text{NH}_4^+ + \text{H}_2\text{O} \rightleftharpoons \text{NH}_3 + \text{H}_3\text{O}^+ \)

➡ Vytvára H₃O⁺ → pH klesá.

Zásaditá hydrolýza (CH₃COONa → zásaditý roztok):

\( \text{CH}_3\text{COO}^- + \text{H}_2\text{O} \rightleftharpoons \text{CH}_3\text{COOH} + \text{OH}^- \)

➡ Vytvára OH⁻ → pH stúpa.

Neutrálna soľ (NaCl):

\( \text{NaCl} \rightarrow \text{Na}^+ + \text{Cl}^- \)

➡ Žiadna hydrolýza → pH = 7.

Bezpečnostné zásady pri práci s kyselinami a zásadami link

Kyseliny a zásady sú žieraviny, ktoré môžu spôsobiť poleptania pokožky, očí a dýchacích ciest. Dodržiavanie bezpečnostných pravidiel je nevyhnutné.

Základné pravidlá:

  • Ochranné pomôcky: plášť, rukavice, okuliare, v prípade potreby ochranný štít.
  • Čítajte etikety – obsahujú varovné symboly a bezpečnostné pokyny.
  • Riedenie kyselínvždy prilievajte kyselinu do vody, nikdy naopak!
  • Opatrná manipulácia – nerozlievajte chemikálie, označujte nádoby.
  • Nikdy neovoniavajte chemikálie priamo, vdychujte opatrne z diaľky.
  • Žiadny otvorený oheň pri práci s horľavými látkami.
  • Poriadok v laboratóriu – udržiavajte čistotu a kontrolujte aparatúru.

Prvá pomoc:

  • Poleptanie: Okamžite oplachujte veľkým množstvom vody.
  • Zasiahnutie očí: Vyplachujte aspoň 15 minút a vyhľadajte lekára.
  • Vdychovanie výparov: Opustite priestor, zabezpečte čerstvý vzduch.
V prípade pochybností konzultujte s vyučujúcim!

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Periodická sústava prvkov

Periodická sústava prvkov

Periodický zákon, formulovaný D. I. Mendelejevom, opisuje periodické opakovanie vlastností prvkov podľa ich protónového čísla. Tento princíp tvorí základ periodickej tabuľky prvkov (PTP), ktorá prvky usporadúva do periód a skupín podľa ich chemických a fyzikálnych vlastností. Umiestnenie prvku v tabuľke určuje jeho elektrónová konfigurácia, ktorá ovplyvňuje vlastnosti ako elektronegativita, ionizačná energia a atómový polomer.

Chemická väzba

Chemická väzba

Chemická väzba spája atómy do molekúl a kryštálov, čím ovplyvňuje stabilitu a vlastnosti látok. Jej pevnosť určuje väzbová energia, dĺžku zas veľkosť atómov a počet zdieľaných elektrónov. Podľa rozdielu elektronegativity môže byť väzba kovalentná, iónová, kovová alebo koordinačná. Okrem nich existujú aj medzimolekulové interakcie, ako vodíkové väzby či van der Waalsove sily, ktoré ovplyvňujú fyzikálne vlastnosti látok.

Chemické reakcie

Chemické reakcie

Chemická reakcia je proces, pri ktorom sa východiskové látky (reaktanty) premieňajú na nové látky (produkty) prostredníctvom zmeny chemických väzieb. Tento dej podlieha zákonu zachovania hmotnosti a je ovplyvnený viacerými faktormi, ako sú teplota, tlak, koncentrácia či prítomnosť katalyzátorov. Chemické reakcie môžu byť exotermické (uvoľňujú energiu) alebo endotermické (vyžadujú energiu), pričom ich priebeh a rýchlosť závisia od aktivačnej energie a mechanizmu reakcie.

Oxidačno-redukčné reakcie

Oxidačno-redukčné reakcie

Oxidačno-redukčné reakcie (redoxné reakcie) sú chemické procesy, pri ktorých dochádza k zmene oxidačného čísla atómov alebo iónov. Oxidácia znamená stratu elektrónov a zvýšenie oxidačného čísla, zatiaľ čo redukcia predstavuje prijatie elektrónov a zníženie oxidačného čísla. Tieto deje prebiehajú vždy súčasne a sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých prírodných aj technologických procesov, vrátane korózie, fotosyntézy či výroby kovov.

Zrážacie reakcie

Zrážacie reakcie

Zrážacie reakcie vedú k vzniku málo rozpustných látok, ktoré sa vylučujú z roztoku vo forme tuhých zrazenín. Kľúčovými pojmami sú rovnovážne koncentrácie iónov, súčin rozpustnosti (Kₛₚ), dynamická rovnováha medzi fázami a faktory ovplyvňujúce rozpustenie a vyzrážanie látok. Príklady typických reakcií sú doplnené výpočtami, postupmi, rovnicami i prehľadom praktického využitia v analytickej chémii, úprave vody či výrobe látok.

Komplexotvorné reakcie

Komplexotvorné reakcie

Koordinačné zlúčeniny patria medzi dôležité chemické častice, v ktorých centrálny atóm – často prechodný kov – vytvára väzby s okolitými ligandmi. Tieto donorno-akceptorové interakcie zohrávajú kľúčovú úlohu v analytickej chémii, biochemických procesoch, priemyselných aplikáciách aj medicíne. Stabilita komplexov sa vyjadruje rovnovážnymi konštantami, ktorých výpočet závisí od koncentrácií, prípadne aktivít zložiek v roztoku.

forward