Objaviteľ: Jöns Jakob Berzelius (1817)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
78.9718 u
Atómový polomer
115 pm
Hustota
4819 kg/m³
Elektronegativita
2.55
Ionizačná energia
941.0 kJ/mol
Elektrónová afinita
194.959 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Selén je vzácny prvok, ktorý sa v prírode len výnimočne vyskytuje rýdzi. Zvyčajne netvorí vlastné ložiská, ale ako stopový prvok sprevádza sulfidické rudy iných kovov, odkiaľ sa získava ako vedľajší produkt pri ich spracovaní.
Základná charakteristika
- Objavil a izoloval ho švédsky chemik Jöns Jakob Berzelius v roku 1817.
- Je to polokovový prvok, chemicky podobný síre, s výraznejšími polovodičovými vlastnosťami.
- Za normálnych podmienok je pevná látka s viacerými alotropickými modifikáciami.
- Bežné sú nestabilné červené formy (molekuly Se₈) a stabilná sivá (kovová) forma (polymérna, polovodič a fotovodič).
- Je menej reaktívny ako síra; pri zahrievaní na vzduchu horí modrým plameňom za vzniku oxidu seleničitého (SeO₂).
- V prírode sa vyskytuje vzácne elementárny, častejšie viazaný v sulfidických rudách alebo ako selenidy; získava sa ako vedľajší produkt rafinácie medi.
- V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné čísla -II (napr. selenidy, H₂Se), +IV (napr. SeO₂, seleničitany) a +VI (napr. SeO₃, selénany).
- Je dôležitým stopovým prvkom nevyhnutným pre živé organizmy, pôsobí ako antioxidant.
- Využíva sa v elektronike (fotočlánky, usmerňovače, fotokopírky) a v sklárstve (odfarbovanie, farbenie na červeno).
Významné zlúčeniny selénu link
Selén tvorí zlúčeniny najmä v oxidačných číslach -II, +IV a +VI.
Selán a selenidy link
Selán (H₂Se) je bezfarebný, extrémne toxický plyn s nepríjemným zápachom, nestabilnejší a kyslejší ako H₂S. Pripravuje sa napr. reakciou selenidov s kyselinami.
\( \ce{Al2Se3(s) + 6HCl(aq) -> 2AlCl3(aq) + 3H2Se(g)} \)
Selenidy sú binárne zlúčeniny selénu (Se⁻ᴵᴵ) s kovmi, často sú polovodičmi.
Oxid seleničitý link
Oxid seleničitý (SeO₂) je biela kryštalická látka s polymérnou reťazcovou štruktúrou (na rozdiel od molekulového SO₂). Vzniká spaľovaním selénu na vzduchu:
\( \ce{Se(s) + O2(g) -> SeO2(s)} \)
Je to kyslý oxid, reaguje s vodou na kyselinu seleničitú. Používa sa ako oxidačné činidlo v organickej syntéze.
Kyselina seleničitá a seleničitany link
Kyselina seleničitá (H₂SeO₃) je biela kryštalická látka, stredne silná dvojsýtna kyselina. Pripravuje sa rozpustením SeO₂ vo vode alebo oxidáciou Se zriedenou HNO₃. Má oxidačné aj redukčné vlastnosti. Jej soli sú seleničitany.
Kyselina selénová link
Kyselina selénová (H₂SeO₄) je bezfarebná kryštalická látka. Je to silná kyselina, porovnateľná so silou H₂SO₄, ale je oveľa silnejšie oxidačné činidlo. Pripravuje sa oxidáciou H₂SeO₃ silnými oxidovadlami (Cl₂, H₂O₂...).
\( \ce{H2SeO3(aq) + Cl2(g) + H2O(l) -> H2SeO4(aq) + 2HCl(aq)} \)
Jej soli, selénany, sú podobné síranom.
Halogenidy selénu link
Selén tvorí rôzne halogenidy, napr. SeF₆ (plyn podobný SF₆, ale reaktívnejší), SeF₄, SeCl₄, Se₂Cl₂, Se₂Br₂.
Sulfid seleničitý link
Sulfid seleničitý (SeS₂) je zlúčenina používaná v dermatológii v šampónoch a prípravkoch proti lupinám a seboroickej dermatitíde vďaka svojim antifungálnym vlastnostiam.
