Objaviteľ: Jöns Jakob Berzelius (1817)
T. topenia
221 °C
T. varu
685 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
78.9718 u
Atómový polomer
115 pm
Hustota
4819 kg/m³
Elektronegativita
2.55
Ionizačná energia
941.0 kJ/mol
Elektrónová afinita
194.959 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Selén je vzácny prvok, ktorý sa v prírode len výnimočne vyskytuje rýdzi. Zvyčajne netvorí vlastné ložiská, ale ako stopový prvok sprevádza sulfidické rudy iných kovov, odkiaľ sa získava ako vedľajší produkt pri ich spracovaní.
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Objavil a izoloval ho švédsky chemik Jöns Jakob Berzelius v roku 1817.
- Je to polokovový prvok, chemicky podobný síre, s výraznejšími polovodičovými vlastnosťami.
- Za normálnych podmienok je pevná látka s viacerými alotropickými modifikáciami.
- Bežné sú nestabilné červené formy (molekuly Se₈) a stabilná sivá (kovová) forma (polymérna, polovodič a fotovodič).
- Je menej reaktívny ako síra; pri zahrievaní na vzduchu horí modrým plameňom za vzniku oxidu seleničitého (SeO₂).
- V prírode sa vyskytuje vzácne elementárny, častejšie viazaný v sulfidických rudách alebo ako selenidy; získava sa ako vedľajší produkt rafinácie medi.
- V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné čísla -II (napr. selenidy, H₂Se), +IV (napr. SeO₂, seleničitany) a +VI (napr. SeO₃, selénany).
- Je dôležitým stopovým prvkom nevyhnutným pre živé organizmy, pôsobí ako antioxidant.
- Využíva sa v elektronike (fotočlánky, usmerňovače, fotokopírky) a v sklárstve (odfarbovanie, farbenie na červeno).
Významné zlúčeniny selénu link
Selén tvorí zlúčeniny najmä v oxidačných číslach -II, +IV a +VI.
Selán a selenidy link
Selán (H₂Se) je bezfarebný, extrémne toxický plyn s nepríjemným zápachom, nestabilnejší a kyslejší ako H₂S. Pripravuje sa napr. reakciou selenidov s kyselinami.
\( \ce{Al2Se3(s) + 6HCl(aq) -> 2AlCl3(aq) + 3H2Se(g)} \)
Selenidy sú binárne zlúčeniny selénu (Se⁻ᴵᴵ) s kovmi, často sú polovodičmi.
Oxid seleničitý link
Oxid seleničitý (SeO₂) je biela kryštalická látka s polymérnou reťazcovou štruktúrou (na rozdiel od molekulového SO₂). Vzniká spaľovaním selénu na vzduchu:
\( \ce{Se(s) + O2(g) -> SeO2(s)} \)
Je to kyslý oxid, reaguje s vodou na kyselinu seleničitú. Používa sa ako oxidačné činidlo v organickej syntéze.
Kyselina seleničitá a seleničitany link
Kyselina seleničitá (H₂SeO₃) je biela kryštalická látka, stredne silná dvojsýtna kyselina. Pripravuje sa rozpustením SeO₂ vo vode alebo oxidáciou Se zriedenou HNO₃. Má oxidačné aj redukčné vlastnosti. Jej soli sú seleničitany.
Kyselina selénová link
Kyselina selénová (H₂SeO₄) je bezfarebná kryštalická látka. Je to silná kyselina, porovnateľná so silou H₂SO₄, ale je oveľa silnejšie oxidačné činidlo. Pripravuje sa oxidáciou H₂SeO₃ silnými oxidovadlami (Cl₂, H₂O₂...).
\( \ce{H2SeO3(aq) + Cl2(g) + H2O(l) -> H2SeO4(aq) + 2HCl(aq)} \)
Jej soli, selénany, sú podobné síranom.
Halogenidy selénu link
Selén tvorí rôzne halogenidy, napr. SeF₆ (plyn podobný SF₆, ale reaktívnejší), SeF₄, SeCl₄, Se₂Cl₂, Se₂Br₂.
Sulfid seleničitý link
Sulfid seleničitý (SeS₂) je zlúčenina používaná v dermatológii v šampónoch a prípravkoch proti lupinám a seboroickej dermatitíde vďaka svojim antifungálnym vlastnostiam.
