© Chempedia.sk 2026

Seaborgium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Seaborgium. [cit. 2026-05-23]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/seaborgium>.

106 Sg

Seaborgium

Seaborgium Skoré prechodné kovy
Perióda 7
Skupina 6

Objav: Spojený ústav jadrových výskumov (Joint Institute for Nuclear Research) (1974)

Izolácia: Národné laboratórium Lawrence Berkeley (Lawrence Berkeley National Laboratory) (1974)

image
Prvok má všetky izotopy rádioaktívne

T. topenia

-

T. varu

-

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 269 u
Atómový polomer Atómový polomer -
Hustota Hustota -
Elektronegativita Elektronegativita -
Ionizačná energia Ionizačná energia -
Elektrónová afinita Elektrónová afinita -

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁴ 6d⁴
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁴ 6d⁴
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Údaje o výskyte nie sú dostupné.

Zlúčeniny a minerály

Údaje o zlúčeninách a mineráloch nie sú dostupné.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Syntetizovali ho nezávisle tímy v JINR (Dubna) a LBNL (Berkeley) v roku 1974.
  • Jeho systematický názov je Unnilhexium (Unh).
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny prvok; predpokladá sa, že je to pevný kov.
  • Patrí medzi prechodné prvky (6. skupina, transaktinoid).
  • Pripravuje sa bombardovaním ľahších aktinoidov (napr. kalifornia Cf) alebo olova (Pb)/bizmutu (Bi) ťažkými iónmi (napr. kyslíka O, chrómu Cr) v urýchľovačoch častíc (pripravujú sa len jednotlivé atómy naraz).
  • Chemicky sa predpokladá a experimentálne potvrdzuje, že sa správa ako ťažší homológ volfrámu; očakávaný najstabilnejší oxidačný stav je +VI (seaborgový).
  • Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne s extrémne krátkymi polčasmi rozpadu (najstabilnejší známy izotop ²⁷¹Sg má polčas rozpadu ~2,4 minúty, ale častejšie sa pozorujú izotopy s polčasmi rozpadu v rádoch sekúnd alebo menej, napr. ²⁶³Sg ~0,9 sekundy).
  • Nemá žiadne praktické využitie.
  • Význam: Výlučne vedecký výskum – štúdium chemických a jadrových vlastností superťažkých prvkov, testovanie teórií relativity a štruktúry atómu.

Objav a príprava link

Seaborgium bolo prvýkrát syntetizované v roku 1974 nezávisle v USA (LBNL, Berkeley) a ZSSR (JINR, Dubna). Pomenované bolo na počesť Glenna T. Seaborga.

Pripravuje sa v urýchľovačoch jadrovou fúziou, bombardovaním terčov z ťažkých prvkov iónmi ľahších prvkov. Výťažky sú extrémne nízke (niekoľko atómov za experiment).

Príklady reakcií:

\( \ce{^{249}_{98}Cf + ^{18}_{8}O -> ^{263}_{106}Sg + 4^1_0n} \quad \text{(LBNL)} \)

\( \ce{^{208}_{82}Pb + ^{54}_{24}Cr -> ^{260}_{106}Sg + 2^1_0n} \quad \text{(JINR/GSI)} \)

Predpokladané a experimentálne zistené vlastnosti link

Experimenty potvrdili, že seaborgium tvorí relatívne prchavé zlúčeniny v oxidačnom stave +VI, napríklad oxochlorid SgO₂Cl₂, podobne ako Mo a W. Tvorí tiež stabilný oxid alebo hydroxid Sg(VI). Tieto výsledky potvrdzujú jeho zaradenie do 6. skupiny.

U superťažkých prvkov ako Sg hrajú významnú úlohu relativistické efekty. Elektróny blízko ťažkého jadra sa pohybujú rýchlosťami blížiacimi sa rýchlosti svetla, čo vedie ku kontrakcii a stabilizácii s a p orbitálov a ovplyvňuje aj d a f orbitály. Tieto efekty môžu meniť energie orbitálov, ionizačné energie a chemické vlastnosti, ale zdá sa, že Sg stále zapadá do trendov 6. skupiny.

Ďalšie články

forward
forward