Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Kopernícium

112 Cn

Kopernícium

Copernicium Neskoré prechodné kovy
Perióda 7
Skupina 12

Objaviteľ: Sigurd Hofmann (1996)

Prvok má všetky izotopy rádioaktívne
Teplota topenia T. topenia -

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 285 u
Atómový polomer Atómový polomer -
Hustota Hustota -
Elektronegativita Elektronegativita -
Ionizačná energia Ionizačná energia -
Elektrónová afinita Elektrónová afinita -

História objavenia

Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) oficiálne schválila názov "kopernícium" (symbol Cn) 19. februára 2010, na 537. výročie narodenia Mikuláša Kopernika. Prvok je pomenovaný na počesť Mikuláša Kopernika, poľského astronóma, ktorý formuloval heliocentrický model slnečnej sústavy.

Kopernícium prvýkrát syntetizoval 9. februára 1996 tím vedený Sigurdom Hofmannom v Inštitúte pre výskum ťažkých iónov (GSI) v Darmstadte, Nemecko.

Tím GSI vytvoril jeden atóm izotopu ²⁷⁷Cn bombardovaním terča z olova-208 (²⁰⁸Pb) urýchlenými jadrami zinku-70 (⁷⁰Zn) podľa jadrovej reakcie: ²⁰⁸Pb + ⁷⁰Zn → ²⁷⁷Cn + n (kde n je neutrón).

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁴ 6d¹⁰
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁴ 6d¹⁰
7s
↑ ↓
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓

Základná charakteristika

  • Prvýkrát ho pripravil medzinárodný tím vedcov vedený Sigurdom Hofmannom v GSI (Darmstadt) v roku 1996.
  • Jeho systematický názov je Ununbium (Uub).
  • Je to syntetický, extrémne rádioaktívny prvok.
  • Patrí medzi prechodné prvky (12. skupina, transaktinoid); očakáva sa, že bude ťažším homológom ortuti.
  • Predpokladá sa, že je to veľmi prchavý kov, možno kvapalina alebo dokonca plyn pri izbovej teplote, a chemicky veľmi inertný (podobne ako vzácne plyny) vďaka silným relativistickým efektom.
  • Pripravuje sa bombardovaním olova (²⁰⁸Pb) iónmi zinku (⁷⁰Zn) v urýchľovačoch častíc (pripravujú sa len jednotlivé atómy naraz).
  • Experimentálne štúdie jeho chémie sú extrémne náročné, ale naznačujú, že by mohol vykazovať vlastnosti podobné vzácnym plynom viac ako ortuti. Predpokladané oxidačné stavy sú IV, II a 0.
  • Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne s veľmi krátkymi polčasmi rozpadu (najstabilnejší známy izotop ²⁸⁵Cn má polčas rozpadu ~28-30 sekúnd).
  • Nemá žiadne praktické využitie.
  • Význam: Výlučne vedecký výskum – štúdium chemických a jadrových vlastností superťažkých prvkov a vplyvu relativistických efektov.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!