Objaviteľ: Peter Armbruster a Gottfried Münzenberg (1984)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
269 u
Atómový polomer
-
Hustota
-
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
-
Elektrónová afinita
-
História objavenia
Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) v roku 1997 oficiálne schválila názov "hásium" (symbol Hs) podľa latinského názvu (Hassia) nemeckej spolkovej krajiny Hesensko, kde sa nachádza Inštitút pre výskum ťažkých iónov (GSI) v Darmstadte, miesto objavu prvku.
Prvý pokus o syntézu prvku 108 sa uskutočnil v Spojenom ústave jadrových výskumov (JINR) v Dubne v roku 1978. Definitívnu syntézu však dosiahol až v roku 1984 tím pod vedením Petra Armbrustera a Gottfrieda Münzenberga v GSI v Darmstadte, Nemecko.
Tím GSI syntetizoval izotop ²⁶⁵Hs bombardovaním terča z olova-208 (²⁰⁸Pb) urýchlenými jadrami železa-58 (⁵⁸Fe) podľa jadrovej reakcie: ²⁰⁸Pb + ⁵⁸Fe → ²⁶⁵Hs + n (kde n je neutrón). IUPAC uznala tím GSI za hlavných objaviteľov hásia.
Elektrónová konfigurácia
Základná charakteristika
- Prvýkrát ho pripravil tím vedcov vedený Petrom Armbrusterom a Gottfriedom Münzenbergom v GSI (Darmstadt) v roku 1984.
- Jeho systematický názov je Unniloctium (Uno).
- Je to syntetický, extrémne rádioaktívny prvok; predpokladá sa, že je to pevný kov s veľmi vysokou hustotou.
- Patrí medzi prechodné prvky (8. skupina, transaktinoid).
- Pripravuje sa bombardovaním olova (²⁰⁸Pb) iónmi železa (⁵⁸Fe) v urýchľovačoch častíc (pripravujú sa len jednotlivé atómy naraz).
- Chemicky sa očakáva, že sa bude správať ako ťažší homológ osmia; predpokladaný najstabilnejší oxidačný stav je VIII (hasičelý).
- Jeho chémia je silne ovplyvnená relativistickými efektmi a študuje sa na úrovni jednotlivých atómov.
- Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne s veľmi krátkymi polčasmi rozpadu (najstabilnejší známy izotop ²⁷⁷Hs má polčas rozpadu ~11-12 minút, ale častejšie sa pozorujú izotopy s polčasmi v rádoch sekúnd alebo milisekúnd).
- Nemá žiadne praktické využitie.
- Význam: Výlučne vedecký výskum – štúdium chemických a jadrových vlastností superťažkých prvkov.
Experimentálna chémia a zlúčeniny hásia link
Experimentálna chémia hásia je mimoriadne náročná. Dôvodom je jeho extrémna rádioaktivita a skutočnosť, že sa darí naraz vyprodukovať len niekoľko atómov. Napriek tomu sa podarilo uskutočniť niekoľko kľúčových experimentov. Potvrdený bol oxidačný stav VIII vo forme oxidu hasičelého (HsO₄). Zistilo sa, že HsO₄ je menej prchavý ako OsO₄. Toto zistenie potvrdilo jeho umiestnenie v 8. skupine ako ťažšieho homológa osmia. Podarilo sa uskutočniť aj prvú acidobázickú reakciu. Pri nej HsO₄ reagoval s hydroxidom sodným za vzniku hasičelanu(VIII) sodného (Na₂[HsO₄(OH)₂]).
