Objaviteľ: Spojený ústav jadrových výskumov (Joint Institute for Nuclear Research) a Národné laboratórium Lawrence Berkeley (Lawrence Berkeley National Laboratory) (1968)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
268 u
Atómový polomer
-
Hustota
-
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
-
Elektrónová afinita
-
História objavenia
Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) v roku 1997 oficiálne schválila názov "dubnium" (symbol Db) podľa mesta Dubna v Rusku, kde sídli Spojený ústav jadrových výskumov (JINR). Tento názov bol zvolený ako uznanie významného príspevku tohto laboratória k objavu a výskumu transfermiových (superťažkých) prvkov.
Prvé tvrdenia o syntéze prvku 105 prišli v roku 1968 od tímu z JINR v Dubne, ktorý bombardoval amerícium (Am) iónmi neónu (Ne). V roku 1970 tím z Lawrence Berkeley National Laboratory (LBNL) v Berkeley (USA), vedený Albertom Ghiorsom, ohlásil syntézu prvku 105 bombardovaním kalifornia (Cf) iónmi dusíka (N).
Podobne ako pri rutherfordiu, aj objav dubnia bol sprevádzaný spormi o prioritu. V roku 1993 IUPAC/IUPAP Transfermium Working Group (TWG) dospela k záveru, že kredit za objav by mal byť zdieľaný oboma laboratóriami, z Dubny aj z Berkeley, keďže obe skupiny poskytli dôležité dôkazy o existencii nového prvku.
Elektrónová konfigurácia
Základná charakteristika
- Syntetizoval ho tím v JINR (Dubna) v roku 1968 a nezávisle tím v LBNL (Berkeley) v roku 1970.
- Jeho systematický názov je Unnilpentium (Unp).
- Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov; predpokladá sa, že je to pevná látka.
- Patrí medzi prechodné prvky (5. skupina, transaktinoid).
- Pripravuje sa bombardovaním ľahších aktinoidov (napr. kalifornia Cf, amerícia Am) iónmi dusíka (N) alebo neónu (Ne) v urýchľovačoch častíc (pripravujú sa len jednotlivé atómy naraz).
- Chemicky sa predpokladá, že sa správa ako ťažší homológ tantalu a nióbu; očakávaný dominantný oxidačný stav je V (dubničný).
- Jeho chémia je pravdepodobne ovplyvnená silnými relativistickými efektmi.
- Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne s veľmi krátkymi polčasmi rozpadu (najstabilnejší ²⁶⁸Db má polčas rozpadu ~16 až 29 hodín).
- Nemá žiadne praktické využitie.
- Význam: Výlučne vedecký výskum – štúdium chemických a jadrových vlastností superťažkých prvkov.
Objav a syntéza dubnia link
Objav bol ohlásený v Dubne (ZSSR) a Berkeley (USA) na prelome 60. a 70. rokov. Názov bol oficiálne pridelený v roku 1997 na počesť centra v Dubne.
Dubnium sa pripravuje ostreľovaním terčov z ťažkých prvkov (napr. Cf, Am, Bk) urýchlenými iónmi ľahších prvkov (napr. N, O, Ne). Príklad:
\( \ce{^{249}_{98}Cf + ^{15}_{7}N -> ^{260}_{105}Db + 4^{1}_{0}n} \)
Experimentálna chémia dubnia link
Štúdium chémie dubnia je extrémne náročné („atom-at-a-time” experimenty). Experimenty potvrdili, že dubnium tvorí zlúčeniny v oxidačnom stave V. Štúdium prchavosti halogenidov a oxyhalogenidov pomocou plynovej chromatografie ukázalo, že oxychlorid dubnia (DbOCl₃) je menej prchavý ako NbOCl₃ a má podobnú alebo mierne nižšiu prchavosť ako TaOCl₃. Toto správanie zodpovedá trendom pozorovaným v 5. skupine a potvrdzuje, že dubnium sa správa ako typický člen tejto skupiny, aj keď relativistické efekty ovplyvňujú jeho vlastnosti.
