Objav: Jurij Oganessian (1976)
Izolácia: Peter Armbruster a Gottfried Münzenberg (1981)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
270 u
Atómový polomer
-
Hustota
-
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
-
Elektrónová afinita
-
História objavenia
Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) v roku 1997 oficiálne schválila názov "bohrium" (symbol Bh) na počesť Nielsa Bohra, dánskeho fyzika a laureáta Nobelovej ceny, ktorý významne prispel k pochopeniu štruktúry atómu a kvantovej mechaniky. Pôvodný návrh tímu z GSI (Gesellschaft für Schwerionenforschung) v Darmstadte bol "nielsbohrium" (Ns), ale IUPAC ho skrátil na "bohrium", keďže dovtedy neexistoval precedens pomenovania prvku celým menom vedca.
Prvé dôkazy o existencii prvku 107 hlásil v roku 1976 tím Jurija Oganessiana v JINR v Dubne. Definitívna a potvrdená syntéza sa však uskutočnila až v roku 1981 tímom pod vedením Petra Armbrustera a Gottfrieda Münzenberga v GSI v Darmstadte, Nemecko.
Tím GSI syntetizoval izotop ²⁶²Bh bombardovaním terča z bizmutu-209 (²⁰⁹Bi) urýchlenými jadrami chrómu-54 (⁵⁴Cr) podľa jadrovej reakcie: ²⁰⁹Bi + ⁵⁴Cr → ²⁶²Bh + n (kde n je neutrón). IUPAC neskôr uznala tím GSI za objaviteľov tohto prvku.
Elektrónová konfigurácia
Základná charakteristika
- Prvýkrát ho pripravil tím vedcov vedený Petrom Armbrusterom a Gottfriedom Münzenbergom v GSI (Darmstadt) v roku 1981.
- Jeho systematický názov je Unnilseptium (Uns).
- Je to syntetický, vysoko rádioaktívny prvok; predpokladá sa, že je to ťažký kov.
- Patrí medzi prechodné prvky (7. skupina, transaktinoid).
- Pripravuje sa bombardovaním bizmutu (²⁰⁹Bi) iónmi chrómu (⁵⁴Cr) alebo berkélia (Bk) iónmi neónu (Ne) v urýchľovačoch častíc (pripravujú sa len jednotlivé atómy naraz).
- Chemicky sa očakáva, že sa bude správať ako ťažší homológ rénia; predpokladaný najstabilnejší oxidačný stav je VII (bohristý).
- Jeho chémia sa študuje experimentálne na úrovni jednotlivých atómov a je ovplyvnená silnými relativistickými efektmi.
- Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne s veľmi krátkymi polčasmi rozpadu (najstabilnejší známy izotop ²⁷⁰Bh má polčas rozpadu približne 1 až 2 minúty).
- Nemá žiadne praktické využitie.
- Význam: Výlučne vedecký výskum – štúdium chemických a jadrových vlastností superťažkých prvkov.
Syntéza bohria link
Bohrium sa pripravuje v časticových urýchľovačoch reakciami jadrovej fúzie, kde sa terčové jadrá (napr. bizmut, olovo, berkelium) ostreľujú urýchlenými iónmi (napr. chróm, mangán, neón). Produkčné rýchlosti sú extrémne nízke (niekoľko atómov za hodiny až dni experimentu). Príklady reakcií:
\( \ce{^{209}_{83}Bi + ^{54}_{24}Cr -> ^{262}_{107}Bh + ^1_0n} \)
\( \ce{^{249}_{97}Bk + ^{22}_{10}Ne -> ^{267}_{107}Bh + 4^1_0n} \)
Experimentálna chémia bohria link
Štúdium chémie bohria je mimoriadne náročné kvôli jeho rádioaktivite, krátkym polčasom rozpadu a nízkemu počtu dostupných atómov. Experimenty využívajú techniky rýchlej plynovej chromatografie.
Kľúčový experiment ukázal, že bohrium tvorí prchavý oxychlorid (predpokladaný vzorec BhO₃Cl), podobne ako technécium (TcO₃Cl) a rénium (ReO₃Cl). Zistilo sa, že BhO₃Cl je menej prchavý ako analogické zlúčeniny Tc a Re, čo zodpovedá trendom pozorovaným v rámci skupiny.
Predpokladané zlúčeniny bohria link
Na základe teoretických výpočtov a extrapolácie trendov sa predpokladá existencia zlúčenín ako oxid bohristý (Bh₂O₇), kyselina bohristá (HBhO₄) a rôzne halogenidy a oxyhalogenidy. Očakáva sa, že oxidačný stav VII bude dominantný, ale možné sú aj nižšie stavy (V, IV, III).
